NATO proti mieru

Autor: Gustáv Murín | 29.1.2015 o 0:00 | (upravené 30.1.2015 o 16:56) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  373x

Už som tu dávnejšie písal, že kedysi dokonca aj Havlom navrhované zrušenie NATO nás, ale hlavne postihnuté krajiny, mohlo ušetriť krvavých a zámerne vyprovokovaných cvičení NATO na živých terčoch.

Písal som o tom tu, aj inde v súvislosti s Kosovom, Irakom, Afganistanom, ale v súčasnosti hlavne Ukrajinou. Moje podozrenia, že ide o vyprovokovaný konflikt potvrdzujú aj seriózne zahraničné médiá.

Ale nemohol som tušiť, že všetky tie zámerne a nespravodlivo vyvolané konflikty NATO vyvolajú odpor aj vojakov a dôjde k verejnému protestu. Tu je príklad zo susednej Českej republiky, ako o tom napísal Martin Odkladal na Aktuality.sk. Ide o bývalého vojenského lekára Mareka Obrtela, ktorý NATO označil za zločineckú organizáciu a USA ako hlavného agresora. Kvôli tomu požiadal aj českého ministra obrany, aby mu odobral medaily, ktoré získal v týchto misiách. Tu je rozhovor s ním:

Prečo ste požiadali ministra obrany o odobratie vojenských vyznamenaní, ktoré ste získali pod hlavičkou NATO? Čo vás k tomu viedlo?

Jednoducho povedané, dôvodom môjho kroku bola súčasná politická situácia. Predovšetkým mám na mysli aktuálnu situáciu na Ukrajine. Nemôžem však ani ignorovať vývoj v Líbyi, Sýrii a tak isto aj v Iraku i Afganistane.

Ktorý moment bol rozhodujúci pri zvažovaní tohto kroku?

Tou poslednou kvapkou bol vývoj na Ukrajine.

Prečo ste však iba neodovzdali, respektíve sa nevzdali týchto medailí a vyzývate k tomu ministra obrany?

Zmyslom odobrania medailí bolo oslovenie širokej verejnosti, aby si uvedomili, komu slúži Česká republika ako člen NATO. Občania by mali v skutočnosti vedieť, čo je to NATO, kto je vedúcou silou v ňom a načo slúži a akého sú jeho skutočné ciele. Na druhej strane nechcem nosiť metále organizácie, s ktorou absolútne nesúhlasím, pretože ide o zločineckú organizáciu.

Vy ste slúžili vo viacerých misiách pod hlavičkou NATO. Koľko ich bolo?

Ja som strávil dve rotácie v Bosne a Hercegovine, neskôr som absolvoval jednu rotáciu v Afganistane a potom predĺženú misiu v Kosove.

Kedy ste sa dostali po prvýkrát do vnútorného sporu vás a politiky NATO?

Prvýkrát som si uvedomil, že skutočné ciele aliancie sú odlišné od tých, ktoré sú prezentované na verejnosti a v médiách v roku 1999. To bola moja druhá misia v Bosne a Hercegovine. Bol som priamo v centre diania, keď prišlo k „humanitárnemu“ bombardovaniu Srbska zo strany USA a jeho spojencov. Mal som možnosť zažiť bezprostredné reakcie srbského obyvateľstva. To človeka jednoducho donúti, aby konfrontoval to, čo v skutočnosti vidí a počuje priamo od postihnutých ľudí, s tým, čo mu tvrdili oficiálne média ako ČT (Česká televízia, pozn. red.). O tom, či to bolo humanitárne, snáď netreba ani polemizovať, keďže sa jednoducho vybombardovali školy, nemocnice, vlaky s cestujúcimi a podobne. Naviac bomby padali na územie Srbska bez mandátu OSN, čiže USA so svojimi spojencami nemali na túto akciu žiadne právo.

Čiže odmietate dôvody, ktoré boli uvádzané v prospech bombardovania Srbska?

O bombardovaní sa hovorilo v tom čase oveľa dlhšie. Srbi sa jednoducho nechceli podvoliť. Nezlomil ich ani umelo vyvolaný konflikt s Bosnou. Jeden zo zlomových bodov nastal, keď sa otvorene začalo hovoriť o masakri v Račaku. Bola to jedna z mnohých zámienok.

O čo v Račaku vlastne išlo? Čo sa tam udialo?

Údajne sa tam našiel masový hrob albánskych civilistov, ktorých mali postrieľať srbskí vojaci. Samozrejme, tieto správy s veľkými titulkami vyšli vo všetkých významných médiách. A o niečo neskôr sa zistilo, že to nebolo presne tak, ako zneli prvotné informácie. Prišlo potom zo strany Západu aj ospravedlnenie, lenže o tom už takmer nikto neinformoval a medzitým sa rozbehlo aj bombardovanie. Nakoniec sa ukázalo, že celý masaker bol len zámienkou a išlo o podvrh. Ja som celú situáciu sledoval priamo z diania a už vtedy mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku, ale aj tak som to zatiaľ bral, ako nám to bolo prezentované oficiálnymi zdrojmi.

A čo bolo v ďalších misiách?

Potom prišla misia v Kosove v rokoch 2003 a 2004. Tam som už pracoval na pomerne vysokej funkcii ako zástupca veliteľa brigády v Prištine. Mali sme aj celkom špecifické úlohy, ako napríklad jednania s miestnymi zástupcami a pod. Tam som si už dotvoril celý obraz z roku 1999 o tom, komu vlastne slúžime. Tam sme mohli na vlastné oči vidieť, ako sa z narkobarónov stávajú vážení predstavitelia neskôr nezávislého Kosova, ako sa z masových vrahov stávajú hrdinovia, ktorým NATO na čele s USA a ďalšími partnermi idú na ruku.

Ako ste si v tom čase zdôvodňovali a vysvetľovali udalosti, ktoré ste videli?

V tom čase som si nevedel dať na to jasnú odpoveď. Dorazilo ma však, keď bol v marci 2004 spáchaný na Srboch ťažký zločin a boli vyháňaní z Kosova. V tých dňoch vyšlo úplne na povrch, o čo išlo NATO v Kosove. Pritom pôvodným a oficiálnym cieľom jednotiek KFOR bolo, aby zmiernili etnické napätie, aby naučili žiť menšiny na jednom území. V skutočnosti bol opak pravdou.

Ako to myslíte, že to bolo naopak?

Už v Bosne bola viditeľná jednostrannosť opatrení, ktoré boli prijímané zo strany NATO voči Srbom. Každý, dokonca aj ten najväčší zabednenec, keby si v tej dobe prešiel Bosnu od severu k juhu, by pochopil, ako chorvátska a moslimská časť obyvateľstva bola zvýhodňovaná v rámci humanitárnej pomoci a finančných dotácií v neprospech Srbov. Jednoznačná bola aj náklonnosť západných politikov atď. To isté platilo aj pre Kosovo. Zopár Srbov, ktorí zostali v Kosove, tak nemali žiadne práva, čiže spoločné spolunažívanie určite nebolo prioritou.

Čím sa dá vysvetliť, že vlastne nakoniec prišlo k takému prekrúteniu reality?

To sa nedá nijako logicky vysvetliť. Je to jednoducho fakt. Naviac je tu paralela s dnešnou Ukrajinou. Pokiaľ sme tak rýchlo uznali Kosovo, tak nie je dôvod na to, aby sme neuznali východnú Ukrajinu ako samostatný štát. Aký je v tom rozdiel? Žiadny.

Aby som sa však vrátil k otázke, tak ide jednoznačne o podsúvanie podvrhov, ktorého sme svedkami neustále. V Kosove bolo takýchto podvrhov nespočetne. Potom sme boli svedkami toho, ako mal Irak zbrane hromadného ničenia, ktoré sa nakoniec nikdy nenašli, pretože v skutočnosti neexistovali. Rovnaké zámienky sa hľadali v Líbyi, aby sa mohla stať spálenou krajinou, kde zomreli státisíce ľudí a milióny stratili svoj domov. Všetko to má rovnaký rukopis. Je to stále tá istá pesnička. Ide vlastne len o to, aby ten akože dôkaz zafungoval hneď na začiatku, aby sa mohla rozbehnúť nejaká akcia.

Pokračovanie nájdete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?