Médiá sa plne sústredili na tragédiu a už nespomínali, prečo tam vlastne tak urgentne záchranári leteli. Ak si dobre pamätám, malo to byť na pomoc asi desaťročnému chlapcovi, ktorý mal zrejme po páde rozbitú hlavu. Z vlastnej skúsenosti viem, že taký úraz vyzerá hrôzostrašne a je okolo veľa krvi. A to aj pri povrchovom zranení. Keďže sa o ňom viac médiá nezmieňujú, odhadujem, že bol dostatočne ošetrený aj bez urgentnej leteckej záchrany.
Píšem to preto, že aj dosiaľ najväčšia havária vrtuľníka u nás v júni 1979 sa stala kvôli banalite! Nemecká turistka Ingeborg Lehmanová zle stúpla a zrejme si vytkla členok. Na záchranu vytknutého členka vyrazila celá výprava horských záchranárov a posádky vrtuľníka Letky ministerstva vnútra, aby pri vodopáde Skok v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách skončili pádom. Ten stál sedem ľudských obetí. Načo to všetko? Veď tá turistka nakoniec došla dolu k lekárovi po svojich.
Aj havária vrtuľníka s manželkou prezidenta Husáka večer 20. októbra 1977 bola celkom nezmyselná. Viera Husáková bola prevážaná s obyčajnou, navyše už riadne ošetrenou zlomeninou ruky! Ale let bol označený ako „sanitárny na záchranu ľudského života váženej a významnej osoby“.
Vo všetkých troch prípadoch leteli vrtuľníky fakticky zbytočne. Ale akási logika v tom musí byť. Lenže tú pozná len ten, čo o tej leteckej záchrannej službe niečo vie. Možno sú to príplatky za let, alebo frajerina (ako u Husákovej), alebo...
Ja tomu nerozumiem, vy áno?
P.S. V roku 1969 došlo k pádu záchranárskeho vrtuľníka pri Zbojníckej chate, jeden mŕtvy. Ale žiadna vážna príčina sa neuvádza.
