reklama

Harašenie v praxi

Feministické bludy najlepšie vyvracia prax. Tá je našťastie v prípade harašenia už roky známa z tých krajín, ktoré harašiace zákony už postihli...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

V diskusii k mojej predošlej úvahe sa v skupinke zúrivých odporcov objavila námietka, že som vraj neuviedol argumenty. Preto ich len stručne zhrniem:

Zákon o harašení bol prijatý bez ohlasovanej verejnej diskusie.

Namiesto nás pri príprave zákona vystupovala samozvaná „zástupkyňa verejnosti“ menom Janka Debrecéniová. Už z našej včerajšej diskusie jasne vyplynulo, čo si o nej a jej úlohe skutočná verejnosť myslí.

„Vďaka“ tejto aktivistke bol prijatá najhoršia možná, extrémne široká a široko interpretovateľná forma zákona, ktorá otvára možnosti rozsiahleho zneužívania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V diskusii si ktosi spomenul, že veď išlo o požiadavku zosúladenia nášho práva s právnymi normami EÚ. V skutočnosti sa pod touto zámienkou do nášho právneho systému aktivistkami typu Debrecéniovej pašujú tie extrémistické poňatia zákona, ktoré EÚ explicitne nepožaduje a ani nemôže. Naopak, krajiny už postihnuté prvou vlnou radikálnych feministiek sa poučili. Mojou jedinou otázkou bolo, prečo sa nechceme poučiť aj my skôr, než na takéto poza náš chrbát samozvanou aktivistkou pretlačené extrémy začneme doplácať? Nie je totiž pravda, ako zaznelo v jednom z ohlasov, že veď o nič nejde, že veď ani inde sa svet nezrútil a že veď uvidíme. Akým právom takto „experimentujeme“ s osudmi našich občanov, keď už vieme, že to prináša viac nešťastia a tragédií, než úžitku? Ak sme chceli vyriešiť vzťahy na pracovisku, prečo do toho zaťahujeme najextrémnejšie feministické útoky ešte aj na flirt, či vtipy? Totalitné úderníčky sa brali vždy smrteľne vážne a smrteľne vážne nenávideli a nenávidia nielen kritiku ale aj púhy vtip. A to sa máme nechať doviesť až do takej absurdnej situácie, že sa začneme teraz na pracoviskách navzájom udávať za vtipy, za galantnosť, za flirt?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poučenie je možné

Nehovorím o týchto veciach náhodou. Mal som totiž pri svojich opakovaných spisovateľských pobytoch v USA možnosť vidieť následky takéhoto feministického fanatizmu. Na Univerzite v Iowe prebiehal počas nášho pobytu spor dovtedy u nás nepredstaviteľný. Vedúca Katedry dramatickej tvorby bola odvolaná pre neschopnosť a nahradená kolegom. Vzápätí využila zákon o harašení a zažalovala univerzitu, že jej odvolaním nadržiava mužovi, ktorý ju mal údajne sexuálne obťažovať a hrubo sa k nej správať. Keď som s ňou o tom hovoril, znelo to všetko veľmi dôveryhodne a úprimne som s ňou sympatizoval. Lenže náš pobyt trval tri mesiace a nakoniec vyšlo najavo, že ten zákon len zneužila. Aj tak by si univerzita asi veľmi nepomohla, keby sa nakoniec sami študenti neodhodlali k petícii na obhajobu nového vedúceho katedry. Odvtedy som pri takýchto kauzách opatrný a preto tiež vyzývam k tomu, že máme dôkladne zvažovať, keď sa na nás hrnú takéto údernícke formy zákonov, ktoré veľmi pripomínajú tie z doby komunizmu a iných totalít. Najhorší sú totiž tí, čo bezhranične veria, že dobro nám dodajú príkazmi, zákazmi a trestami. Pritom najmä vzťahy medzi ľuďmi sú veľmi ťažko posudzovateľné, lebo sú subjektívne. Nový zákon dáva navyše šancu, aby sa odteraz každá sekretárka, ale napríklad aj pacientka (ako upozornil jeden z diskutujúcich) pomstila prítomnému mužovi naopak za to, že si ju ako ženu málo všíma. A tieto skúsenosti už v EÚ existujú!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pod vplyvom feministických kampaní sa v 90-tych rokoch štyri holandské ministerstvá spojili v úsilí „zmeniť sexuálne správanie mužov a predísť tak všetkým formám sexuálneho násilia od znásilnenia až k slovným útokom, vypiskovaniu a potľapkávaniu“. To všetko pod heslom „Keď hovorí nie, myslí nie“. Pritom už Shakespeare v slávnej hre ústami Júlie hovorí: „Len zo skromnosti deva povie nie, no túži, aby chlapec počul áno.“

Preto je pre feministky Shakespeare sexista. Lenže sexistkami sú aj normálne, zdravo cítiace ženy. Tie zo Slovenska, ktoré nejakú dobu strávili v škandinávskych zemiach napríklad zaznamenali chladný odstup mužov a ich sterilné správanie na verejnosti. Naopak, jednej sa ani Slováci nezdali dosť pozorní, keď v ankete o exotických dovolenkách vyhlásila: „Tí Turci sú takí fantastickí muži! Na Slovensku sa za mnou nikto neobzrie, nikto ma neosloví. Tu na každom kroku na mňa pokrikovali aká som krásna, aká som sexi. Bol to vynikajúci pocit, cítila som sa dôležitá, poctená a bolo mi fajn.“ Chyba, podľa najnovšieho zákona by vlastne aj ona mala byť odsúdená, lebo schvaľuje svoje vlastné harašenie a ešte sa jej to aj páči?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tu sme pri ďalšom fenoméne – kriminalizácia vzťahov mužov a žien v krajinách postihnutých feminizmom vedie k úteku z tejto totalitnej kontroly do slobodného sveta normálnych vzťahov aspoň na krátku dobu dovolenky.


Harašistická emigrácia

V niektorých krajinách feministická kampaň spôsobila paradoxný jav. Americkí muži napríklad pod jej tlakom strácajú síce nálepku „sexistických machov“, ale s tým aj príťažlivosť pre veľkú časť amerických žien. A tak sa tie podnikavejšie chodia presvedčiť o tom, že mužnosť ešte existuje, do susedného Mexika. Nájsť tu mladých milencov ochotných zarobiť si pár dolárov nie je problém. Ešte lepšiu povesť majú však mladí Jamajčania nazývaní Sunshine-Rastas. Okrem Američaniek si sem rady prídu užiť milostné harašenie aj Angličanky, Kanaďanky a Nemky. Je to tak rozšírený fenomén, že o ňom nakrútila a odvysielala celovečerný dokument jedna zo súkromných nemeckých televíznych spoločností.

Najvychytenejším centrom takéhoto „azylu lásky“ v Európe je už spomínané Turecko. Na plážach tu stretnete osamelé Holanďanky, Švédky, ale aj Nórky. Turci sú trpezliví nápadníci. A ženy z krajín, kde muži z obavy pred „harašením“ nesmú verejne prejavovať záujem o ženské pohlavie, sa im za to odmeňujú tým, že platia tureckým „machom“ útratu a občas i čosi navyše. Rozchádzajú sa spokojní, aby nová várka láskychtivých cudziniek už čoskoro opäť zamestnala miestnych plážových inžinierov. Natruc feministkám.

A do takejto situácie my dobrovoľne a bez odporu smerujeme? Do takejto absurdity sme sa nechali dohnať nastrčenou figúrkou „zástupkyne verejnosti“, ktorá možno ani sama netuší, že tu ide o väčšiu hru? Prečo sa nevieme včas poučiť, keď iní s feministickými zákonmi už tú zlú skúsenosť majú? Alebo sme práve my ako relatívne veľmi nový štát vhodnou obeťou v realizácii dlhodobého feministického plánu „vojny pohlaví“?

Gustáv Murín

Gustáv Murín

Bloger 
  • Počet článkov:  328
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Vraciam sa na tento blog a verím, že tak opäť stretnem starých dobrých známych a aj nových čitateľov. Aj keď tento blog je všemožne aj nemožne filtrovaný, takže ho určite nenájdete vo Výbere :( Zoznam autorových rubrík:  KrimiMédiáCivilizáciaBratislavaDlhovekosťCestyRádioaktívni - doplňujúce textPolitikaJazykové hlavolamyRovnoprávnosťParadigmy zdraviaNezaradenéPartnerské vzťahy a rodinaKultúraČo sa deje

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu