Bojové psy sa na našej ulici neobjavili náhodou. Pred dnes už zrušenou vinárňou sa organizovali ilegálne psie zápasy, čo som raz pri návrate neskoro domov videl na vlastné oči. Ale bojové psy majú aj majitelia, ktorí si tým akoby zabezpečujú telesnú stráž, alebo aj svoje nadradené postavenie voči nám ostatným. A zvyšovanie vlastného ega majiteľa k tomu už akosi patrí.
Naša štvrť a ani naše mesto však nie je jediné miesto, kde je chov nielen bojových psov, ale psov obecne aktuálnou témou. Už len ich venčenie prináša problémy a ak sa ich miestna samospráva snaží riešiť, majitelia psov u nás to ignorujú (bližšie o tom píšem na http://webnoviny.sk/hydepark/clanok/10836/Psy-v-meste.html). Skúsme sa však poučiť od iných. Ako som sa dozvedel v Aténach, riešili tam pred Letnými olympijskými hrami roku 2004 závažný problém. Už desaťročia bolo centrum mesta plné túlavých psov. Väčšinu z nich preto pochytali a odviezli z mesta. Ale už sú späť. Niektoré majú obojky a na nich aj identifikačné známky, ale zjavne o ne nikto z pôvodných majiteľov veľmi nestojí. Ak si ich nevšímate, nevšímajú si ani oni vás. Problémom sa stávajú, keď sú v hladovej svorke.
Túlavých psov nájdete aj v Belehrade, či Kathmandú, sú prakticky v každom meste sveta. Zavliekli ich sem ľudia. Následky sú niekedy hrozné.
Najtragickejšími obeťami sú deti. Doživotne bude poznačený chlapec, ktorému sa na ulici rozsypali cukríky. Túlavý pes začal o ne s chlapcom bojovať a výsledkom je chlapčekova rozhryzená tvár. Dvaja vlčiaci zasa zmrzačili 11-ročné dievčatko, keď na hodine telocviku utekalo cez park.
To sú príbehy, na ktoré spomína jediný šarha, ktorého na Slovensku malo mesto Zvolen a už nemá (http://www.zvolen.sk/?id_menu=6770&module_action__8571__id_clanok=3064). V tomto meste je totiž rekordný počet domácky chovaných psov (11 tisíc, takže ich vlastní každý štvrtý obyvateľ?! - údaj je z článku v čas. Život). Samozrejme, že tých prípadov napadnutia ľudí je ďaleko viac až po tie smrteľné. V Čechách v roku 2002 lekári po útokoch psov ošetrili 363 ľudí a o rok neskôr už 571 napadnutých.
Záver je prostý. Kým my zabúdame na to, že zvieratá sa riadia predovšetkým zvieracími - a teda aj zabijackými - inštinktmi, ony na to nezabúdajú. Nikdy ich totiž neopustili.