Rodina v ohrození

Autor: Gustáv Murín | 6.12.2008 o 9:09 | Karma článku: 11,09 | Prečítané:  3611x

To je v princípe posolstvo feministických kampaní, ktoré majú upozorniť na údajné masové domáce násilie. Táto lož môže ale naozaj viesť k tomu, že každá rodina na Slovensku BUDE čoskoro ohrozená.

Feministické kampane (ako som o tom písal, viď. http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/138568/Feministky-nas-klamu.html#t2) totiž sprevádza aj zákulisný nátlak na zmenu zákonodarstva tak, aby boli muži v rodinách prakticky postavení mimo zákona. Minister vnútra Róbert Kaliňák už v Slovenskom rozhlase ohlásil prípravu inde už nechvalne známeho "zákona o vykázaní", ktorým sa tento zákon o domácom násilí stane nadradeným nad základným ľudským právom na domov.

Tragické následky už aj u nás


Na internetovej stránke Českého svazu mužů (viď. www.rovnopravnost.cz) som už dávnejšie upozorňoval, že v Čechách prijatý zákon o tzv. vykázaní č. 135/2006 Sb. je ľahko zneužiteľný. Žiaľ, prax priniesla veľmi rýchlo prvé dôkazy zo života ("To naše soudnictví české..." viď na http://gustavmurin.webgarden.cz).
U nás máme zatiaľ len zákon o domácom násilí, nie o vykázaní a už ďaleko drastickejšie príklady bezprávia na mužoch spôsobeného zneužitím takéhoto feministického zákona.
Upozorňoval som na to už dávnejšie (viď. http://gustavmurin.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=137471) a preto len stručne zopakujem.
Začiatkom marca 2007 sme sa z reportáže televíznej stanice JOJ dozvedeli o prípade Petra Briganta. Na základe obvinenia z údajného psychického aj fyzického týrania svojej ženy bol držaný vo zvlášť prísnej vyšetrovacej väzbe celých šesť mesiacov. Vyšetrovateľ mu za celý čas nedovolil návštevu rodiny, ani prístup k informáciám pomocou tlače či televízie. On vlastne nebol vo väzbe, ale už dostal bez rozsudku najťažší trest samotky! Neskôr však Okresný aj Krajský súd opakovane potvrdili, že jeho žena Ľubica trpí duševnou chorobou a nariadili jej ústavnú liečbu. Ona sama verejne vyhlásila, že si v pomätení všetko vymyslela a že svoj čin ľutuje.
Ďalším prípadom je televízny pracovník, za ktorého nevinu sa na súde postavili kolegovia aj profesijné organizácie. Ten urobil tú chybu, že po rokoch opatery detí a manželky alkoholičky sa rozhodol konečne začať žiť pre seba a odísť k žene, ktorú miloval. Tri dni pred tým, než opustil spoločnú domácnosť, sa dostal do hádky so manželkou, ktorej dospelé deti priskočili "na pomoc". Spoločnými silami ho tak dostali OKAMŽITE do väzby, pretože v zlosti vyslovil nešťastnú vetu: "To vás mám všetkých pozabíjať, aby ste mi dali pokoj?". V tej väzbe zostal neuveriteľných DEVÄŤ MESIACOV (čo sa stáva len najväčším zločincom a aj tých prepustia obvykle predčasne), pretože vyhrážanie zabitím musí rozhodnúť sudca a ten jednoducho "nemal čas". Keď po troch mesiacoch chcela vlastná žena obvinenie stiahnuť, bolo jej povedané, že to nie je možné (feministky totiž zákonom vymohli, že aj keby vlastná žena bránila zásahu polície, musí muža uväzniť aj proti vôli jeho ženy hoci len na základe udania iných!).
Ďalším prípadom je Dana Marková z Hriňovej, ktorá udala vlastného muža za údajné týranie. Neskôr do televízie vyhlásila: "Ja ho mám rada. Neviem si predstaviť, že by mal ísť späť do väzenia. Bože, len to nie! Viem, ja som bola na polícii, ja som ho do toho dostala. Vravela som, že bije mňa aj deti, že sa nám vyhráža. Ale trošku som prifarbovala. Netušila som, že ho zoberú do väzby a osem mesiacov sa vôbec nedostane domov... Keď pán sudca Škorpil povedal, že ho prepúšťajú z väzby, rozplakala som sa od radosti, mužovi som hneď dala pusu. Veď čo by som si bez neho počala?" Takéto tragédie do rodín priniesol absurdný zákon komunistického štýlu s vopred jasným odsúdenými aj bez súdu. Ale ako sa majú vracať do takýchto rodín muži, ktorí boli nevinne väznení celé mesiace? Ako je možné vôbec niekoho pripraviť o slobodu a ani ho po preukázaní neviny neodškodniť? Ako sa môžu militantné feministky a nimi nahuckaný štátny aparát tváriť, že ich sa tieto rodinné tragédie netýkajú? Kedy ich konečne zoberieme na zodpovednosť?!
Vrcholom je ale najnovší prípad Vladimíra R. (30 rokov), ktorému hrozí až 15 rokov väzenia (tak ďaleko to dotiahli naše feministky a nimi zastrašení úradníčkovia) za údajné týranie ženy, ktoré sa ale nepreukázalo (viac Nový čas, 27.11.2008). Nie sú totiž žiadne dôkazy, len vyhlásenie ženy, o ktorej obvinený tvrdí, že ho chce takto dostať z bytu. Súd sa chytá každej slamky - výpovede susedky a dokonca detí (hoci v serióznej súdnej praxi sa o ich ľahkej ovplyvniteľnosti matkou veľmi dobre vie). Zákon je pritom postavený tak obludne, že stačí len vyhlásenie ženy a ľubovôľa sudkyne, aby tento muž naozaj prišiel nielen o svoj byt (ktorý zdedil) a deti ale aj celú existenciu. Za 15 rokov väzenia stratí nielen o prácu ale aj o elementárny sociálny status. Takto sa feministkám darí likvidovať mužov. Poznáme už totiž prípad, kedy takto podvodným obvinením do väzenia uvrhnutý muž skončil samovraždou (viď "Dítě jako pomsta" na http://gustavmurin.webgarden.cz). Uvedomili si vôbec tí, čo tento zákon schválili, čo je to pätnásť rokov väzenia za ničím nepodložené obvinenie? Veď toľko dostal nájomný vrah Adamčo za úkladnú vraždu na objednávku! Čo je toto za súdnictvo, ktoré dovolí takýto nepomer v trestoch, len preto, že feministky z povolania si to v nenávisti k mužom a rodine prajú?!
Už samotný zákon je pritom omylom, pretože domáce násilie je výnimkou, nie pravidlom súžitia muža a ženy v jednej domácnosti. Preto potrebovali feministky falošnými a umelo nafúknutými pseudo-štatistikami o údajne každej "piatej týranej žene" (neskôr dokonca vraj každej štvrtej - teda na Slovensku až 625 000 žien denne?!?) vytvoriť dojem, že KAŽDÝ muž je automaticky násilník. To je cieľová idea feminizmu. A je pozoruhodné, že tento svetovým spoločenstvom zavrhnutý princíp kolektívnej viny sa cez takéto zákony dostáva do praxe. Výsledkom sú prvé nevinné obete.

Najskôr propaganda, potom útok na naše základné práva


Každý, kto si myslí, že feministky "len tak tárajú", by mal spozornieť. Ich akcie sú celosvetovo koordinované, veľmi dobre platené a spoločnosťou prakticky nekontrolovateľné. Všimli si to už aj na českom Ministerstvu práce a sociálních věcí a dospeli k pozoruodnému dodatku k operačnému programu "lidské zdroje a zaměstnanost" z dňa 25. 8. 2008 (viď na http://www.esfcr.cz/clanek.php?lg=1&id=6383): "Upozornění: Projekty nemohou mít politický charakter, nesmí sloužit k propagování jakýchkoliv politických nebo ideologických cílů, včetně ideologií feminismu či maskulinismu" (viac na http://www.rovnopravnost.cz/zpravy/zlate-casy-konci...-1462/ ). Toto pani ministerke Tomanovej ešte nedošlo a preto je jej ministerstvo zlatou baňou pre feministky z povolania (viac na http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/137000/Tomanova-diskriminuje-muzov.html#t2). Cieľom feministických kampaní je totiž rozbitie klasickej rodiny, ktorú feministky po vzore Engelsa nenávidia. Stačí citovať: "Zahnívajúci koncept tradičnej rodiny prospeje každému, lebo bude rýchlo nahradený novým modelom, ktorý predpokladá rovnosť a odmieta sexizmus. Ak chcú ľudia vyčítať zničenie tradičnej rodiny feministkám, potom toto obvinenie hrdo prijímam" (istá "hrdinná" Stella Ramsaroop tzv. "na plnú hubu" na http://feminismonline.blogspot.com/ ). Nejde im teda o lepšiu, bezpečnú rodinu, ale o to zameniť extrémne príklady za PRAVIDLO vedúce k záveru, že žena nemá byť v rodine s mužom, lebo ten je VŽDY nebezpečný. Inými slovami, heterosexuálna rodina má pod týmto tlakom zaniknúť. Na to sú určené kampane, ktorými bolo Slovensko vystavené v nedávnej minulosti a následné diskriminačné zákony. Povestný je pritom výrok koordinátorky jednej takejto kampane, pani Olgy Pietruchovej, že treba "pritvrdiť v posolstve kampane" (Nota bene č.18/2003). Militantné výroky sú pre feministky príznačné. Všimnime si príklad takej "pritvrdenej" kampane, ktorá mala tri ciele - zaistiť umiestnenie azylových domov pre matky s deťmi na anonymných miestach, zabezpečiť v týchto domoch výhradne ženský personál a zabezpečiť interné predpisy pre policajtov ohľadne domáceho násilia. Všetky tri tieto ciele priam nabádajú k zneužitiu a to obchádzaním zákona, alebo v rozpore so zákonom. Je predsa roky známe, že niektoré ženy využívajú deti ako rukojemníkov a otcovia majú pričasto veľké problémy dostať sa k svojim deťom. Anonymné azylové domy by nás vrhli doprostred rodičovskej partizánskej vojny, kde by si otec nemohol vymôcť stretnutie s deťmi už ani pomocou súdu. Požiadavka výlučne ženského personálu azylových domov je rozpore s Ústavou, pretože znerovnoprávňuje mužov a ženy. Navyše má zafixovať v žene, ktorá v strese vyhľadá takúto "pomoc", presvedčenie o kolektívnej vine všetkých mužov za jej osobnú tragédiu. A do tretice to najhoršie - interné predpisy vznikli za komunizmu ako nástroj na obchádzanie, či divoký výklad zákonov. Pani Pietruchová žiaľ pritvrdzuje až tak, že by neváhala vrátiť nás v právnej situácii do doby komunizmu, kde sa mnohé zverstvá tiež páchali s presvedčením, že budujeme "lepšiu spoločnosť". Tomuto najnovšiemu útoku na základy demokratického právneho systému, snáď ešte môžeme vzdorovať. Agresívna a lživá kampaň o každej piatej týranej žene však už metódou "šok a zdesenie" splnila svoju úlohu. V tichosti sa totiž pripravuje zákon, ktorý umožní žene, ktorá PREHLÁSI, že ju mužova prítomnosť obťažuje, vyhodiť nešťastníka okamžite hodín na ulicu. Muži budú fakticky postavení mimo zákon. Takto bez širokej verejnej diskusie, hoci sa týka tisícov domácností, sa má presadiť jednosmerné porušenie "práva na domov", kde obeťami sú tentoraz predovšetkým muži! A tak sa v právnej prílohe nemenovaného denníka objavil celkom vážny materiál s podtitulkom "Aké prekážky číhajú na ženu, ktorá sa chce zbaviť exmanžela". Obraz nepriateľa prináša svoje ovocie.

Záchranná brzda nefunguje?


Nie je naozaj nič, čo by tomuto útoku na základy rodiny mohlo zabrániť? Veď tento zákon ešte nie je u nás prijatý a občianske protesty by mohli upozorniť na následky takéhoto porušovania základných právnych princípov (napr. žalujúca strana nemusí dokazovať oprávnenosť žaloby, to obvinený musí dokazovať svoju nevinu! presne ako za komunizmu, či povestných nacistických súdov). Snažím sa preto na tento zásah do právnych základov tohto štátu vedúcich k likvidácii rodiny ako jeho základu upozorniť v rámci svojich možností. Verím, že sa pridajú ďalší, kým je čas!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Píše Pavol Hardoš

Lebensmarš. Pochod za život akceptoval náckov

Fašisti pochod nezneužili, majú spoločné ciele.


Už ste čítali?