Podobne si vzal život pre rokmi aj kmeňový člen skupiny Tublatanka a pred desaťročiami populárny herec Ivan Mistrík. Logická otázka znie – prečo? Je nevera naozaj tak bezvýchodiskovou situáciou, že niet iného úniku? Veď nie je dosť iných žien, ktoré by boli ešte lepšou náhradou – krajšie, múdrejšie vernejšie? Keďže práve píšem knihu, kde je jednou zo základných tém aj nevera, môžem len konštatovať, že táto logika ľahkej náhrady v týchto prípadoch evidentne neplatí. Áno, je dosť iných žien pre vzťahy všetkých odtieňov, ale v prípade životnej lásky je tou pravou len tá jediná.
Ľudstvo frčí na oxytocíne
Láska je najstaršia droga sveta. Je to vlastne zmes endorfínov, teda vnútorných morfínov, ktoré si produkujeme sami. Spúšťačom je stretnutie s milovaniahodnou bytosťou a následkom kaskádovitá reakcia, ktorú naštartúva fenyletylamín, preberá NGF faktor a vrcholí vyplavovaním oxytocínu.
Ako som už napísal v knihe Návod na manželstvo: Láska je droga, na ktorú treba dvoch. Prejavuje sa akútnou intoxikáciou organizmu látkami, ktoré si sami produkujeme v nadobličkách, ale len vtedy, keď nás k tomu vyprovokuje tá pravá bytosť. Je to stav, ktorý vystihuje Válkov verš „...opája ma ako alkohol“. Aj alkoholik trpí, ale chce ešte. Každý závislák (a vy ste v danej chvíli závislí od milovanej osoby) si nutkavo privoláva stav blaženosti. Jeden zamilovanec to dotiahol tak ďaleko, že sa nemohol od milovanej odlúčiť, ani keď sedela tam, kde by chcel byť každý sám, a tak sa s ňou bavil cez otvorené dvere. Naopak, keď milovaná osoba nie je na blízku, trpíme ako feťák, čo nedostal svoju dávku. To už nastupuje neurotonin NGF, ktorý v nás prudko stúpa pri bozkávaní milovanej bytosti. Ale pozor, keď nám tá bytosť chýba, môže nastať taký deficit NGF a sprievodného serotonínu, že vzniká až chorobná žiarlivosť.
Smrteľná kocovina
Závislák lásky si povedome uvedomuje, že tú pravú drogu mu dodá len jeden díler – jeho milovaná bytosť. A keď tá hrozí, že ho opustí, nastáva smrtonosný abstinenčný syndróm. Závislák lásky sa trápi priam neznesiteľne a nenachádza východisko. Samozrejme, veľa záleží aj na podporných faktoroch fatálneho rozhodnutia – labilná povaha, alkoholizmus, neschopnosť prekonávať bolesť.
Keď toto vieme, zdá sa pochopiteľným aj to nepochopiteľné. Je to ale naozaj tak? Čo si myslíte vy?
