NATO proti mieru

Autor: Gustáv Murín | 29.1.2015 o 0:00 | (upravené 30.1.2015 o 16:56) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  383x

Už som tu dávnejšie písal, že kedysi dokonca aj Havlom navrhované zrušenie NATO nás, ale hlavne postihnuté krajiny, mohlo ušetriť krvavých a zámerne vyprovokovaných cvičení NATO na živých terčoch.

Písal som o tom tu, aj inde v súvislosti s Kosovom, Irakom, Afganistanom, ale v súčasnosti hlavne Ukrajinou. Moje podozrenia, že ide o vyprovokovaný konflikt potvrdzujú aj seriózne zahraničné médiá.

Ale nemohol som tušiť, že všetky tie zámerne a nespravodlivo vyvolané konflikty NATO vyvolajú odpor aj vojakov a dôjde k verejnému protestu. Tu je príklad zo susednej Českej republiky, ako o tom napísal Martin Odkladal na Aktuality.sk. Ide o bývalého vojenského lekára Mareka Obrtela, ktorý NATO označil za zločineckú organizáciu a USA ako hlavného agresora. Kvôli tomu požiadal aj českého ministra obrany, aby mu odobral medaily, ktoré získal v týchto misiách. Tu je rozhovor s ním:

Prečo ste požiadali ministra obrany o odobratie vojenských vyznamenaní, ktoré ste získali pod hlavičkou NATO? Čo vás k tomu viedlo?

Jednoducho povedané, dôvodom môjho kroku bola súčasná politická situácia. Predovšetkým mám na mysli aktuálnu situáciu na Ukrajine. Nemôžem však ani ignorovať vývoj v Líbyi, Sýrii a tak isto aj v Iraku i Afganistane.

Ktorý moment bol rozhodujúci pri zvažovaní tohto kroku?

Tou poslednou kvapkou bol vývoj na Ukrajine.

Prečo ste však iba neodovzdali, respektíve sa nevzdali týchto medailí a vyzývate k tomu ministra obrany?

Zmyslom odobrania medailí bolo oslovenie širokej verejnosti, aby si uvedomili, komu slúži Česká republika ako člen NATO. Občania by mali v skutočnosti vedieť, čo je to NATO, kto je vedúcou silou v ňom a načo slúži a akého sú jeho skutočné ciele. Na druhej strane nechcem nosiť metále organizácie, s ktorou absolútne nesúhlasím, pretože ide o zločineckú organizáciu.

Vy ste slúžili vo viacerých misiách pod hlavičkou NATO. Koľko ich bolo?

Ja som strávil dve rotácie v Bosne a Hercegovine, neskôr som absolvoval jednu rotáciu v Afganistane a potom predĺženú misiu v Kosove.

Kedy ste sa dostali po prvýkrát do vnútorného sporu vás a politiky NATO?

Prvýkrát som si uvedomil, že skutočné ciele aliancie sú odlišné od tých, ktoré sú prezentované na verejnosti a v médiách v roku 1999. To bola moja druhá misia v Bosne a Hercegovine. Bol som priamo v centre diania, keď prišlo k „humanitárnemu“ bombardovaniu Srbska zo strany USA a jeho spojencov. Mal som možnosť zažiť bezprostredné reakcie srbského obyvateľstva. To človeka jednoducho donúti, aby konfrontoval to, čo v skutočnosti vidí a počuje priamo od postihnutých ľudí, s tým, čo mu tvrdili oficiálne média ako ČT (Česká televízia, pozn. red.). O tom, či to bolo humanitárne, snáď netreba ani polemizovať, keďže sa jednoducho vybombardovali školy, nemocnice, vlaky s cestujúcimi a podobne. Naviac bomby padali na územie Srbska bez mandátu OSN, čiže USA so svojimi spojencami nemali na túto akciu žiadne právo.

Čiže odmietate dôvody, ktoré boli uvádzané v prospech bombardovania Srbska?

O bombardovaní sa hovorilo v tom čase oveľa dlhšie. Srbi sa jednoducho nechceli podvoliť. Nezlomil ich ani umelo vyvolaný konflikt s Bosnou. Jeden zo zlomových bodov nastal, keď sa otvorene začalo hovoriť o masakri v Račaku. Bola to jedna z mnohých zámienok.

O čo v Račaku vlastne išlo? Čo sa tam udialo?

Údajne sa tam našiel masový hrob albánskych civilistov, ktorých mali postrieľať srbskí vojaci. Samozrejme, tieto správy s veľkými titulkami vyšli vo všetkých významných médiách. A o niečo neskôr sa zistilo, že to nebolo presne tak, ako zneli prvotné informácie. Prišlo potom zo strany Západu aj ospravedlnenie, lenže o tom už takmer nikto neinformoval a medzitým sa rozbehlo aj bombardovanie. Nakoniec sa ukázalo, že celý masaker bol len zámienkou a išlo o podvrh. Ja som celú situáciu sledoval priamo z diania a už vtedy mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku, ale aj tak som to zatiaľ bral, ako nám to bolo prezentované oficiálnymi zdrojmi.

A čo bolo v ďalších misiách?

Potom prišla misia v Kosove v rokoch 2003 a 2004. Tam som už pracoval na pomerne vysokej funkcii ako zástupca veliteľa brigády v Prištine. Mali sme aj celkom špecifické úlohy, ako napríklad jednania s miestnymi zástupcami a pod. Tam som si už dotvoril celý obraz z roku 1999 o tom, komu vlastne slúžime. Tam sme mohli na vlastné oči vidieť, ako sa z narkobarónov stávajú vážení predstavitelia neskôr nezávislého Kosova, ako sa z masových vrahov stávajú hrdinovia, ktorým NATO na čele s USA a ďalšími partnermi idú na ruku.

Ako ste si v tom čase zdôvodňovali a vysvetľovali udalosti, ktoré ste videli?

V tom čase som si nevedel dať na to jasnú odpoveď. Dorazilo ma však, keď bol v marci 2004 spáchaný na Srboch ťažký zločin a boli vyháňaní z Kosova. V tých dňoch vyšlo úplne na povrch, o čo išlo NATO v Kosove. Pritom pôvodným a oficiálnym cieľom jednotiek KFOR bolo, aby zmiernili etnické napätie, aby naučili žiť menšiny na jednom území. V skutočnosti bol opak pravdou.

Ako to myslíte, že to bolo naopak?

Už v Bosne bola viditeľná jednostrannosť opatrení, ktoré boli prijímané zo strany NATO voči Srbom. Každý, dokonca aj ten najväčší zabednenec, keby si v tej dobe prešiel Bosnu od severu k juhu, by pochopil, ako chorvátska a moslimská časť obyvateľstva bola zvýhodňovaná v rámci humanitárnej pomoci a finančných dotácií v neprospech Srbov. Jednoznačná bola aj náklonnosť západných politikov atď. To isté platilo aj pre Kosovo. Zopár Srbov, ktorí zostali v Kosove, tak nemali žiadne práva, čiže spoločné spolunažívanie určite nebolo prioritou.

Čím sa dá vysvetliť, že vlastne nakoniec prišlo k takému prekrúteniu reality?

To sa nedá nijako logicky vysvetliť. Je to jednoducho fakt. Naviac je tu paralela s dnešnou Ukrajinou. Pokiaľ sme tak rýchlo uznali Kosovo, tak nie je dôvod na to, aby sme neuznali východnú Ukrajinu ako samostatný štát. Aký je v tom rozdiel? Žiadny.

Aby som sa však vrátil k otázke, tak ide jednoznačne o podsúvanie podvrhov, ktorého sme svedkami neustále. V Kosove bolo takýchto podvrhov nespočetne. Potom sme boli svedkami toho, ako mal Irak zbrane hromadného ničenia, ktoré sa nakoniec nikdy nenašli, pretože v skutočnosti neexistovali. Rovnaké zámienky sa hľadali v Líbyi, aby sa mohla stať spálenou krajinou, kde zomreli státisíce ľudí a milióny stratili svoj domov. Všetko to má rovnaký rukopis. Je to stále tá istá pesnička. Ide vlastne len o to, aby ten akože dôkaz zafungoval hneď na začiatku, aby sa mohla rozbehnúť nejaká akcia.

Pokračovanie nájdete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?