Gruzínsko - cesta z Rače do Rače

Autor: Gustáv Murín | 12.11.2015 o 9:48 | Karma článku: 2,53 | Prečítané:  384x

Už sú to desaťročia, čo sa zbratala bratislavská štvrť, pôvodne dedina, Rača s gruzínskou provinciou Rača. Keďže bývam v prvej, bol som zvedavý na tú druhú Raču...

  V našej Rači asi všetci poznajú film „Rača, láska moja“ oslavujúci lásku medzi driečnou Račankou (v skutočnosti českou herečkou Andreou Čunderlíkovou) a vášnivým Gruzíncom. Ale málokto asi vie, že kým u nás tento film môžeme vidieť len pri zvláštnych príležitostiach v račanskom kine, v Gruzínsku je to kultový film, ktorý beží v televízii niekoľkokrát do roka . Dodnes pomenovávajú dcéry podľa hrdinky filmu – Darina. A na vlastné uši som počul spievať pieseň venovanú Darine na súčasnej svadbe!

  Nie je to náhoda. Sú, izolovaní vo svojich horách a obklopení problematickými susedmi, preto nadšení každým pripomenutím kontaktu s Európou.

 

Posvätné gruzínskej kravy

  S veľkou pomocou mojich gruzínskych literárnych priateľov na čele so skvelou organizátorkou Irmou Gegečkori som sa konečne po rokoch vypravil do gruzínskej Rače v rámci výjazdu slovenských novinárov organizovaného Veľvyslanectvom Gruzínska na Slovensku. Cestou z Tbilisi som pochopil, prečo ma od tej cesty odrádzali minulý rok v novembri. Do gruzínskej Rače sa guvernérska limuzína štverá v neuveriteľných serpentínach, ako by sme sa chceli dostať na samú hranu sveta. A naozaj, gruzínska Rača začína až za strmým skalným útesom, kde sa na okamih zastavíme,  ohliadnuť sa do hlbočiny zvažujúcej sa k moru, ktorú sme zanechali za sebou. A už po pár kilometroch sa otvára úžasná úvodná scenéria tejto náhornej planiny začínajúcej jazerom Šaori, v ktorom sa odrážajú večne snehom pokryté štíty Kaukazu na obzore. Ešte pár kilometrov a sme v hlavnom meste provincie – Ambrolauri.

  Do mesta vedie široká ulica s názvom Bratislavská. Namiesto spomaľovacích pruhov tu fungujú – kravy! Snáď ešte flegmatickejšie, než tie indické. Ani robustný džíp s nimi nepohne, keď si zastanú uprostred cesty. Komu patria a čo tu robia – to nikoho netrápi. Už o chvíľu mi ochotní sprievodcovia ukazujú miestne trávnaté letisko. Malé turbovrtuľové lietadlá do 30 pasažierov by tu mohli pristávať aj hneď – len čo odoženú kravy...

 

Mesto uprostred hôr

  Kto pozná Gruzínsko, musí uznať, že v Rači všetko vyzerá o kus lepšie, než v ostatných častiach krajiny, Samozrejme, s výnimkou Tbilisi a Batumi. Na Bratislavskej ulici je moderná športová hala pre zápasenie, ktoré je tu veľmi populárne, a plaváreň, kde je v bazéne len jeden plavec – miestny prokurátor, čo nemá veľa práce, lebo kriminalita je tu minimálna.

   V hlavnom meste gruzínskej provincie Rača som, samozejme, navštívil miestnu knižnicu a zvlášť ma zaujala umelecká škola pre celú škálu talentovaných detí.

   Prišiel som na pozvanie dvoch najdôležitejších osobností provincie – guvernéra Parmena Margvelidze a starostu mesta Rati Namgaladze. Otec guvernéra bol v našej Rači pred tridsiatimi rokmi a okrem spomienok si priniesol aj štepy račanskej Frankovky, ktorú tu pestuje dodnes. Hoci treba uznať, že práve z červených vín tu majú pravý skvost zvaný – Khvančkara. Ako nám povedal náš Veľvyslanec Rudolf Michalka v Tbilisi sa fľaša vychyteného ročníku predáva za 40 eur a vyššie. Pre hostí z ďaleka však nalievajú štedro z krčahu z domácich zásob.

  Gruzínsko je krajina kontrastov a provincia Rača, akoby bola ich esenciou – krásna príroda a vymierajúce dedinky, úžasné historické pamiatky a „nové“ domy na úrovni Luníku IX, moderný hotel, kde nefunguje kúrenie, atmosféra ďalšieho strateného kúta sveta, čo my sme sa už opäť naučili obdivovať, ale k tomu tu je ešte dlhá cesta. S novým vedením a ich nadšením však smerujú k tomu byť klenotnicou prírodných krás celej krajiny.

   Vyšperkovanej vinohradmi, ktoré obe Rače – tú ich i tú našu – spájajú...

 

P.S. Toto "ps" je o psovi: naozaj mi v Ambrolauri ukázali tohto psa, ktorý má tri nohy. Pred rokmi ho zaviezli do útulku do 80 kilometrov vzdialeného Kutaisi. Ale ušiel a na troch nohách sa vrátil domov. Nielen dobrí holubi sa vracajú...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

KOMENTÁRE

Oprávnenie ústavnej väčšiny rušiť amnestie je mína do systému

To, že amnestie sú nezrušiteľné, platí.


Už ste čítali?