LABORATÓRIUM - namiesto antibiotík recepty starých mám?

Autor: Gustáv Murín | 21.11.2017 o 8:12 | Karma článku: 2,44 | Prečítané:  147x

Popularizácia vedy je u nás v umelej mediálnej karanténe. Namiesto užitočných faktov sa dozvedáme len akási nevydarené anekdoty, alebo čisté bludy.

Žiaľ, ani Slovenský rozhlas, ktorý to má priam v náplni svojej činnosti, sa nevyznamenáva. Ba naopak, doslova predáva naše uši za západné instantné „produkty“ v duchu „zábavných informácií“ – infotaimentu.

Keďže dlhodobo mapujem našu aj svetovú vedu v rubrike Laboratórium, ktorá už päť rokov vychádza v literárnom mesačníku Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu), rád by som vám predstavil to najzaujímavejšie z popularizácie vedy. Dnes to bude o liekoch.

 

Trápenie s liekmi

  Od druhej svetovej vojny a hromadného použitia penicilínu bolo len do roku 1965 vyvinutých viac ako 25 000 rôznych antibiotických prípravkov. Pod dojmom tohto víťazného ťaženia vyhlásil hlavný chirurg Spojených štátov William H. Stewart v Bielom dome roku 1967 pred zhromaždením predstaviteľov zdravotníckych orgánov jednotlivých štátov a teritórií, že je čas zatvoriť knihu o infekčných chorobách a presmerovať pozornosť a prostriedky na iné zdravotnícke problémy.

     Nástup antibiotík v  polovici  storočia vyvolal teda  takú eufóriu, že ani keby sme sami chceli celosvetovo vyšľachtiť smrtonosné kmene odolné voči týmto liekom, nemohli by sme si počínať “šikovnejšie”. Penicilín, prvé masovo rozšírené antibiotikum, sa ako inovácia dostalo do zubných pást, pleťových a vlasových vodičiek, ba i do zmrzlín. Dokonca ho rozprašovali pri premietaní v kinách! To všetko kvôli zjednodušenej predstave, že sa budeme takto už preventívne liečiť. Invázia penicilínových produktov bola natoľko úspešná, že ho dnes niektoré smrtonosné kmene patogénov priam vyžadujú pre svoj rast.

  Príkladom následkov rezistencie na antibiotiká je malária. Tej sa len pred pár rokmi zbavili v Nepále a už sa vracia. Pôvodca choroby, Plasmodium falciparum, dnes nereaguje na antibiotiká.

  V relácii Slovenského rozhlasu „Premeny“ prof. Turňa povedal: „Denne pojedáme mnoho génov, mnoho DNA, ktorá je zodpovedná za antibiotickú rezistenciu. V prírode sa prakticky už nevyskytujú organizmy bez antibiotickej rezistencie. Zatiaľ však nebol zistený prestup rezistencie z baktérie na človeka, kým medzi mikroorganizmami sa to deje často.“

     Jedna z teórii o vzniku takejto rezistencie poukazuje na geneticky upravené potraviny. Firma Ciba Biotechnology napríklad využíva gény ampicilínovej rezistencie (čiže neúčinnosti tohto antibiotika). Zatiaľ nepotvrdená hypotéza naznačuje, že konzumáciou potravín obsahujúcich gén rezistencie na antibiotiká by konzumenti sami získali takúto rezistenciu a v prípade ochorenia by ich nebolo možné liečiť bežnými prostriedkami.

    Na problém takejto rezistencie upozornili už v roku 1952 mladý mikrobiológ Joshua Lederberg a jeho žena Esther svojim výskumom na Wisconsinskej univerzite, keď dokázali, že niektoré bakteriálne kmene boli rezistentné na antibiotiká ešte skôr, než ľudstvo objavilo túto prírodnú zbraň.

   Doktor Jan van de Winkel z Utrechtskej univerzity sa pokúsil o novú cestu boja s infekčnými chorobami. Ním vyvinutá chimérická molekula má jednu oblasť rozpoznávajúcu mikrobiálny cieľ a druhú, čo vie nájsť fagocyty napadnutého organizmu. Tá má za úlohu eskortovať patogénne zárodky k fagocytujúcim bunkám, ktoré ich zlikvidujú. Na nápade je sympatická snaha zapojiť do obrany proti chorobe vlastný imunitný systém pacienta.

    V júli 2001 sa v Los Angeles uskutočnil prvý celosvetový kongres Pro-biotiká ako terapeutiká. Medzi pro-biotiká patria napríklad aj mliečne baktérie, ktoré konzumujeme v obľúbených mliečnych výrobkoch. Cieľom teda je,  aby sa pro-biotiká stali nielen vhodnou prevenciou proti mnohým ochoreniam, ale už aj účinnými liečivami.

 

Recepty starých mám

  Rezistentné patogény sú nechceným darčekom, ktorý získajú mnohí pacienti chirurgických oddelení. Napríklad Pseudomonas aeruginosa je už takmer stálym inventárom nemocníc a to aj napriek navonok razantným hygienickým opatreniam. Jej spóry sa totiž ukrývajú v škárach vykachličkovaných podláh a stien. Akékoľvek bežné čistiace prostriedky síce pekne nablýskajú kachličky, ale spóram neublížia. Tie sa po vyschnutí umytej plochy uvoľňujú do ovzdušia. V 80-tych rokoch výskum v jednej nemenovanej bratislavskej klinike potvrdil, že z 24 detí, ktoré tu boli hospitalizované, 24 odchádzalo domov infikovaných.

  K tragédiám potom dochádza, keď sa v liečbe použijú bežné, lacné antibiotiká bez toho, aby sa zisťovala prítomnosť konkrétnych rezistentných patogénov. Taká liečba je nielen neúčinná, ale priam pomáha neodvratnému koncu. Použité antibiotiká totiž vyhubia bežnú mikroflóru, takže rezistentné kmene majú voľný priestor na pomnoženie a smrteľný úder.

  Obdobne sa správa aj Staphylococcus aureus. Polovica kmeňov tejto baktérie so širokým záberom virulencie, ktoré sa usadili v nemocniciach, už dávnejšie nereagovala na štandardné antibiotiká typu Meticilínu. Najnovšie správy hovoria, že si dokázali vytvoriť rezistenciu už aj na Vancomycín, považovaný za antibiotikum „poslednej línie obrany“.

  Pri zlyhaní antibiotík, či iných liečebných techník,  je ešte stále šanca vrátiť sa k receptom našich starých mám. Tie už pred vynájdením týchto liekov používali proti infekciám odvar zo zemiakov. V Spojených štátoch sa v júni roku 2000 podarilo zistiť princíp účinnosti týchto extraktov. Choroboplodné baktérie priamo nehubia, ale vďaka látke zvanej polyfenoloxidáza, dokážu zabrániť, aby sa uchytili v tkanive. Ide teda o žiaducu a aj účinnú prevenciu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?