LABORATÓRIUM – pochybnosti o Tradičnej čínskej medicíne?

Autor: Gustáv Murín | 21.12.2017 o 8:14 | Karma článku: 2,12 | Prečítané:  179x

Popularizácia vedy je u nás v umelej mediálnej karanténe. Namiesto užitočných faktov sa dozvedáme len akési nevydarené anekdoty, alebo čisté bludy.

V súčasnosti sa do pozornosti verejnosti vracia Tradičná čínska medicína. Na pohľad nemožno nič namietať voči trendu vracať sa k osvedčeným liečebným postupom minulosti. Naša krajanka, MUDr. Andrea Rajňáková, PhD., ktorá pôsobí už roky Singapure však na základe svojej dlhoročnej praxe varovala v relácii na Rádiu Expres: „Jednou z najčastejších príčin transplantácie pečene (v Singapure) je otrava tradičnou čínskou medicínou. Mali sme prípad dvadsaťročnej herečky, ktorá si z Číny objednala tradičné prípravky na podporu trávenia a po troch mesiacoch jej skolabovala pečeň. V jej prípade bola transplantácia pečene jedinou šancou, ako jej zachrániť život.“

   A má aj vysvetlenie: „Ľudia si neuvedomujú, že prípravky tradičnej čínskej medicíny sa pripravujú z rôznych rastlín, ktoré sú ošetrované všelijakými chemickými postrekmi. Aj panenská príroda je dnes zasiahnutá znečistením z fabrík a kyslými dažďami... Keď nám laboratórium analyzovalo prípravky tradičnej čínskej medicíny, bolo v nich zistených až 500 rôznych látok. Z toho pri dvesto ani nevedeli identifikovať pôvod.“

   A to je kardinálny problém aj našej civilizácie. Sme totiž spoločnosťou závislostí na iných. Už nie sme producentami, ale len konzumentmi. To znamená, že sa musíme spoľahnúť na to, čo si kupujeme. A tu je kameň úrazu aj podľa Dr. Rajňákovej: „...pred stáročiami, keď bola (TČM) v rozkvete, mali byliny v nej používané inú kvalitu ako dnes, keď obsahujú pesticídy či iné škodlivé chemikálie. Singapur všetky prípravky TČM dováža. Ich pôvod je často nejasný, môže ísť o znečistené oblasti Číny, vtedy je ich využitie skôr nebezpečné. Nijako TČM neodmietam, problém však spočíva v tom, že táto oblasť je len minimálne kontrolovaná... Všetky použité prísady v niektorých prípravkoch dokonca nedokázalo analyzovať ani najlepšie svetové laboratórium v Mayo Clinic v Spojených štátoch.“

   Ale problémom sa nevyhneme ani vtedy, ak neužívame nič špeciálne. Už japonský profesor Yukio Yamori upozornil (viď kniha „Návod na dlhovekosť“), že Japonci, ktorí sa usadili v brazílskom vnútrozemí a prevzali dnes už globálnu fast-fooodovú stravu, sa dožívajú výrazne nižšieho veku. Dôvod je prostý, ako zdôrazňuje Dr. Rajňáková: „Pred dvadsiatimi rokmi bola strava Singapurčanov veľmi ľahká a jednoduchá – väčšinou polievky, zelenina, ovocie a ryby pripravené na pare, uvarené alebo grilované. Vôbec nepoznali obezitu, reflux či stukovatenú pečeň. Toto sa objavilo so zmenou stravovacích návykov, so zaradením mastných a vyprážaných jedál, s príchodom fast-foodov a vplyvu západnej potravy. V prípade lepku ide podľa mňa sčasti aj o módny trend, pretože bezlepkovú diétu držia dnes aj ľudia, ktorí nemajú celiakiu, a teda žiadne vyšetrením preukázané zdravotné odôvodnenie. Domnievajú sa, že to rieši nafukovanie, prípadne že bezlepková diéta je zdravšia alebo že pomáha pri schudnutí. Pritom si neuvedomujú, že príčiny nafukovania môžu pochádzať zo zlej kombinácie stravy. Bezlepková strava však spôsobuje významné vitamínové nedostatky vitamínov B1, B2, B6, niektorých minerálov a komplexných uhľohydrátov v podobe zŕn. Pacienti s intoleranciou na lepok ho musia zo stravy celkom vynechať, nie však siahať po bezlepkových náhradách, v prípade ktorých ide o najviac priemyselne spracované potraviny obsahujúce množstvo chemických prídavkov. Rozhodne nie sú zdravou výživou. Riziková je aj sója. V Ázii sa sójové mlieko pije ako bežný nápoj – obsahuje látky, ktoré blokujú syntézu hormónov štítnej žľazy a spôsobujú hormonálnu nerovnováhu, čo sa týka estrogénov. A keďže čínska populácia je intolerantná na laktózu, kravské mlieko a mliečne výrobky sa konzumujú minimálne. Chýba teda prirodzený zdroj vápnika, vďaka čomu má čínska populácia najvyšší výskyt osteoporózy.“

   Akoby hovorila aj o nás: „Ľudia sa veľmi zdravo stravovali a v Singapure neexistovala obezita. Zmena spektra chorôb súvisí s celkovou zmenou životosprávy a pohybu. Za posledných 20 rokov sa zmenili stravovacie návyky, potravinové zložky, výber jedál a spôsob prípravy jedál. Zvýšil sa každodenný stres, znížilo sa množstvo pohybu, a tým aj množstvo výdaja energie. Výraznou zmenou je vplyv západného spôsobu stravovania. Ľudia prechádzajú na mastnú stravu, vyprážané jedlá, fast-foodové produkty, jedia menej zeleniny a ovocia, začali jesť viac karbohydrátov, ktorých v minulosti v Ázii, okrem ryže bolo minimálne. Otvárajú sa pekárne a cukrárne, ktoré lákajú dospelých a deti. Potraviny predávané v obchodoch majú vysoký obsah rôznych aditív, farbív, konzervačných látok, želatíny, stužovačov a podobne.“

   Názory Dr. Rajňákovej sú sympatické aj v tom, že si uvedomuje fakticky bezmocnosť jedinca v „spoločnosti závislostí“: „Mnohé gastrointestinálne symptómy sú odrazom neschopnosti sa prispôsobenia ľudského organizmu a tráviaceho systému na rýchlo sa rozvíjajúci chemický a potravinársky priemysel. Pacientom sa snažím vysvetliť, že naše telo, zažívacie ústrojenstvo a tráviace enzýmy, ktoré produkujeme, sú presne tie isté, ako mali ľudia pred dvesto alebo tristo rokmi. Ale, bohužiaľ, strava, ktorú prijímame, je veľmi odlišná. V podstate sme obeťami modernej doby a evolučná schopnosť nášho tela nie je taká rýchla, aby sa prispôsobila výdobytkom moderného chemického a potravinárskeho priemyslu. Dnes už nie je možné jesť stravu bez akýchkoľvek prísad ako sú potravinárske farbivá, konzervačné látky, prísady, stabilizačné látky atď. To má za následok zmenu prirodzenej črevnej flóry, čo následne vedie k problémom zažívania, plynatosti, nadúvania a podobne.“

   A najhoršie sú na tom internetoví samoukovia, ako upozorňuje Dr. Rajňáková: „Nedá sa izolovať na opustený ostrov, dopestovať si a vyprodukovať potravinové zložky, ktoré by neobsahovali žiadne prísady, chemikálie, mäso bez antibiotík a hormónov. Žijeme v rozvinutých krajinách, vo veľkých mestách, kde potravinársky a chemický priemysel je na vysokej úrovni, ale naše telo to nie je schopné spracovať. Ľudia si postupne vyvíjajú nové chuťové návyky. Dávajú prednosť zložitej, mastnej a ťažkej strave. Jednoduchú stravu považujú za nechutnú. A keď sa vyskytnú tráviace problémy, ľudia siahajú po internete a snažia sa naštudovať rady. Avšak, nie všetko čo je na internete je správne a často je veľmi ťažké nájsť a odhadnúť, ktorá informácia je vierohodná a podložená štúdiami a výsledkami a ktorá nie. Mnohí ľudia často experimentujú a skúšajú rady pre svoje zdravie a až keď internet a rady nepomáhajú, potom sa poradia s lekárom.“

   Lenže, aj to má obmedzenia , najmä, ak pre zmenu vo verejnoprávnom rozhlase (kde má nepochopiteľne neobmedzený priestor) prehovorí propagačno-komerčný lekár Bukovský.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?