Laboratórium - užitočnosť rádioaktívneho žiarenia

Autor: Gustáv Murín | 17.1.2018 o 8:46 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

Popularizácia vedy je u nás v umelej mediálnej karanténe. Namiesto užitočných faktov sa dozvedáme len akési nevydarené anekdoty, alebo čisté bludy. V Slovenskom rozhlase ich môžete počuť každé doobedie celé „spektrum“.

Keďže dlhodobo mapujem našu aj svetovú vedu v rubrike Laboratórium, ktorá už roky vychádza v literárnom mesačníku Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu), rád by som vám predstavil to najzaujímavejšie z popularizácie vedy. Dnes to bude o užitočnosti rádioaktivity.

 

  Takmer úplne neznámou kapitolou je využitie rádioaktívnych žiaričov na priemyselnú sterilizáciu a konzerváciu potravín. Po prvý krát bola vyskúšaná už v roku 1959 v ZSSR. Ale už v roku 1943 na slávnom Massachussetskom technickom inštitúte skúmali možnosti konzervácie potravín pre spojenecké armády. Veľmi zaujímavý je nápad sterilizovať takto jedlo pacientov, ktorí musia po operácii žiť nejaký časť v prísne sterilnom prostredí. Radiačná sterilizácia je totiž spoľahlivejšia než tepelná, ale aj šetrnejšia napríklad k obsahu vitamínov.

  Využitie tejto metódy je však doslova masové. V New England Journal of Medicine boli publikované práce opakovane potvrdzujúce neškodnosť tejto netradičnej technológie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu  (IAEA) je „ožarovanie potravín preskúmané dôkladnejšie, než akákoľvek iná metóda ochrany potravín" Aj preto je v USA, kde na skúmanie zdravotnej neškodnosti tejto metódy vydali 50 miliónov dolárov, povolené ožarovanie suroviny pre hamburgery. Rovnako sa ošetruje aj ovocie, zemiakové lupienky alebo zemiaky proti klíčeniu. Mäso sa ožaruje proti parazitom. Pri dovoze niekoľko tisíc ton exotických potravín z Thajska v roku 1991 vyžadovali krajiny dovozu (Belgicko, Francúzko a Holandsku), aby okrem zmrazenia pri transporte boli ešte aj ožarované proti patogénnym mikroorganizmom. Podľa IAEA bolo už v roku 1989 v 35-tich štátoch sveta zavedené ožarovanie 30 druhov potravín. Je preto možné, že ste takto ošetrené potraviny jedli už aj vy.

   Rádioaktivita je nielen stabilnou súčasťou prírody od jej prvopočiatkov (a preto sú na ne mnohé organizmy adaptované), ale už aj každodennou súčasťou nášho života, čo dokazuje aj „Rádioaktívna abeceda“: 

 

  A – atómové hodiny (presné určenie času)

  B – biológia (sledovanie fyziologických a iných pochodov v bunkách rádioaktívne značenými

         látkami)

  C –  cestovanie (napr. detekcia rádionuklidov na hraničných prechodoch)

  D – diagnostika (röntgen a CT na zobrazovanie ľudských orgánov)

  E – ekológia (monitorovanie životného prostredia v okolí elektrární)

  F – farmakológia (značenie účinku nových látok)

  G – geológia (skúmanie zloženia povrchu planét ako je Mars)

  H – hydrológia (čistenie pitných zdrojov)

  I – insektológia (napr. ožarovanie spôsobujúce neplodnosť muchy tse-tse v boji proti

        malárii)

  J – jadrová energetika

  K – kriminalistika (detekcie výbušnín pomocou jadrovej rezonancie)

  L –  liečba pohybového ústrojenstva (radónové kúpele)

  M – meteorológia (meranie stupňa znečistenia ovzdušia)

  N – nukleárna medicína (vyšetrenie funkcie štítnej žľazy, ľadvín apod.)

  O – onkológia (liečba nádorov ožarovaním)

  P – potravinárstvo (ničenie plesní na potravinách ako je čaj a korenie, ale aj ich konzervácia)

  R –  radónový program (ochrana obydlí pred radónom) 

  S – seizmológia (predvídanie zemetrasení)

  T – technológie (detekcia poškodení materiálov v leteckom priemysle)

  U – umenie (určovanie zloženia farieb a pigmentu, resp. pravosti starých obrazov)

  V – výskum (napr. veku architektonických pamiatok)

  Z – zdravotníctvo (sterilizácia takmer všetkého zdravotníckeho materiálu)

 

Čo vy na to?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?