LABORATÓRIUM – VEDEC A SPOLOČNOSŤ

Autor: Gustáv Murín | 24.1.2018 o 11:42 | (upravené 16.4.2018 o 8:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  156x

Keďže dlhodobo mapujem našu aj svetovú vedu v rubrike Laboratórium, ktorá už roky vychádza v literárnom mesačníku Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu), rád by som vám predstavil to najzaujímavejšie.

Dnes to bude o príklade vedca, ktorého svedomie bolo silnejšie, než lákadlá monopolu.

 

Veda už dávno nesídli vo vežiach zo slonoviny. Živým príkladom toho, že vedci sa zaujímajú o problémy spoločnosti a sú pripravení obetovať dokonca i kariéru pre obecné dobro je príbeh amerického biochemika Jeffreya Wiganda. Wigand sa zamestnal na lukratívnom mieste šéfa výskumu tabakovej firmy Brown a Williamson, ktorá vyrába známe cigarety Lucky Strike. Jeho úlohou bolo nájsť „bezpečnejšiu“, „zdravšiu“ cigaretu. Zvláštnosťou Wigandovho postavenia v tejto firme bol fakt, že mu nielen dobre platila, ale aj významne prispievala k dlhodobej liečbe jeho ťažko chorej dvojročnej dcérky. Wigand viedol výskum, ktorý v prvom rade odhaľoval tie zložky tabakovej zmesi, ktoré by mohli fajčiarom spôsobiť priame zdravotné problémy. Financovanie tohto výskumu nebol len akýmsi prejavom dobrej vôle firmy. Americká vláda totiž prísne sleduje oznamovaciu povinnosť tabakového priemyslu, ktorá sa vzťahuje na všetky zložky pridávané do cigariet a tabaku. Príkladom je kumarín, ktorý sa pridával do tabaku, aby voňal po vanilke. Výskum však odhalil vážne poškodenie pečene u pokusných psov pôsobením kumarínu a tak sa už od začiatku 90-tych rokov do cigariet nepridáva.

   Spoločnosť Brown a Williamson však využila fakt, že americká vláda nekontroluje obsah zložiek fajkového tabaku a pokračovala v pridávaní kumarínu do tohto lukratívneho produktu. Keď Wigand na základe svojich testov zistil, že kumarín vyvoláva u pokusných myší a potkanov rakovinu pľúc, upozornil na to svojich nadriadených. Odpoveď však znela – nájdite náhradu za kumarín a kým sa tak nestane, nestarajte sa o to, čo dávame do fajkového tabaku. Doktor Wigand sa s takouto úlohou nechcel zmieriť. Vedecká etika ho viedla k tomu, že z tejto tabakovej firmy po dohode odišiel. Vzhľadom k tomu, že firma sa aj naďalej starala o zdravotnú starostlivosť jeho ťažko chorej dcéry, musel sa však zaviazať sľubom mlčanlivosti. Z tohto dôvodu Wigand odmietol vypovedať, keď bol jedným z Výborov amerického Kongresu pozvaný na vypočutie v kauze zdravotných komplikácií spôsobených fajčením. Išlo najmä o zodpovednosť tabakových firiem za korektnú informovanosť spotrebiteľov. Medzičasom sa Wigandovi ktosi telefonicky vyhrážal a naznačil, že jeho deti by mohol postihnúť krutý osud, dokonca smrť. Wigand sa však nenechal zastrašiť úplne. Keď sa dozvedel, že predstavitelia tabakových firiem svedčili pred príslušným kongresovým Výborom, že neexistuje žiadna súvislosť medzi fajčením a zdravím, navštívil Úrad pre potraviny a liečivá. Tento federálny úrad má v priamej náplni kontrolu zdravotnej nezávadnosti celej škály produktov na americkom trhu. Predstaviteľov úradu veľmi zaujímala základná otázka návykovosti fajčenia a možných následkov na ľudské zdravie. Doktor Wigand sa stal ich nádejným spolupracovníkom, hoci vzhľadom k svojim zmluvným záväzkom voči bývalej firme, musel vystupovať v prísnej konšpirácii. Doktor Wigand teda cestoval pod cudzím menom a skúmal problém zo všetkých uhlov. Poznatky, ktoré získal, ho mimoriadne znepokojili. Nakoniec sa rozhodol, že ich zverejní v  rozhovore pre televíznu stanicu CBS. O chystanom rozhovore sa však dozvedeli zástupcovia bývalého Wigandovho zamestnávateľa a rozhodli sa televíznu stanicu CBS zastrašiť možnou žalobou s veľkým finančným odškodnením. CBS preto odvysielala len časť už nakrúteného rozhovoru. Tento príbeh vyznieva takmer ako detektívka – ktosi totiž vyniesol pásku s kompletným rozhovorom a ten zverejnil tlačový koncern New York Media. Následne sa zástupca štátu Mississippi rozhodol zažalovať spoločnosť Brown a Williamson s doktorom Wigandom ako svedkom.

   Doktor Wigand bol postavený pred neľahké rozhodnutie. Ak odmietne v tomto spore proti vlastnému bývalému zamestnávateľovi svedčiť, poprie tým celé svoje vedecké krédo. Ak však bude svedčiť, poruší dohodu o utajení informácií firmy, a môže podľa obchodného zákona byť dokonca uväznený. Wigand sa rozhodol pre svedčiť a usvedčiť z klamstva tabakový priemysel reprezentovaný v tomto spore firmou Brown a Williamson. Wigandovo svedectvo uverejnil aj vplyvný Wall Street Journal. Na to vzápätí reagovala firma Brown a Williamson až 500-stranovým obžalobným spisom proti Wigandovi. Vyčítali mu najmä porušenie obchodného tajomstva a právoplatne uzavretej dohody. Tento príbeh skončil akousi nádejnou remízou. Na zásah Ministerstva spravodlivosti ustali hrozby voči Wigandovi za jeho svedectvo. Na druhej strane Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol, že „federálna vláda nemá právo regulovať výrobu a propagáciu tabakových výrobkov na základe prirovnania nikotínu k drogám spôsobujúcim závislosť.“ Je asi typicky americké, že tento osamelý zápas statočného vedca neunikol hollywoodskym filmárom a stal sa predlohou pre film „Narušiteľ“, ktorý bol nominovaný na Oskara. Sám doktor Wigand na otázku, či to všetko stálo za tú námahu i osobné ohrozenie, odpovedal bez váhania kladne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.


Už ste čítali?