LABORATÓRIUM – keď sa Zem trasie

Autor: Gustáv Murín | 7.2.2018 o 10:21 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

Popularizácia vedy je u nás v umelej mediálnej karanténe. Namiesto užitočných faktov sa dozvedáme len akési nevydarené anekdoty, alebo čisté bludy. V Slovenskom rozhlase ich môžete počuť každé ráno celé „spektrum“.

Keďže dlhodobo mapujem našu aj svetovú vedu v rubrike Laboratórium, ktorá už roky vychádza v literárnom mesačníku Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu), rád by som vám predstavil to najzaujímavejšie z popularizácie vedy. Dnes to bude o zemetraseniach.

 

   Na zemetrasenia sme u nás chápeme ako čosi, čo sa deje iba v novinových či televíznych správach o exotických, či aspoň vzdialených krajinách. Aj to len raz za niekoľko rokov. Profesor P. Moczo však upozorňuje, že vzácnosťou rozhodne nie sú: „Ročne vznikne viac ako 3.2 milióna zemetrasení s magnitúdou väčšou ako 1 a desiatky miliónov tzv. mikrozemetrasení, ktoré sú zachytiteľné citlivými seizmometrami.“ Našťastie v priemere len jedno zemetrasenie ročne je tak veľké, že uvoľní vo forme seizmickým vĺn viac energie ako všetky ostatné zemetrasenia za rok dokopy.

   V októbri 2013 bolo v celej južnej časti Viedenskej kotliny citeľné zemetrasenie

 so silou 2,8 stupňa Richterovej stupnice. V rovnakej oblasti došlo opakovane k zemetraseniam. Otrasy z 20. septembra, ktoré dosiahli silu 4,3 stupňa Richterovej stupnice spôsobili aj menšie škody na objektoch. Začiatkom októbra tu registrovali otrasy s magnitúdou 4,2, pričom v oboch prípadoch bolo zemetrasenie citeľné aj vo Viedni.

   V tom istom období zemetrasenie o sile 7,6 stupňa zasiahlo dnes oblasť ležiacu asi 350 kilometrov východne od japonského ostrova Honšú. Oblasť Fukušimy, miesto havárie jadrovej elektrárne z roku 2011, bolo varované pred nebezpečenstvom približne metrovej prívalovej vlny cunami.

   V novembri postihlo pobrežie ruského Ďalekého východu zemetrasenie s magnitúdou 6,6.

   Krátko na to zemetrasenie s magnitúdou 4,8 zasiahlo strednú časť Grécka.

   Takýchto zemetrasení je ročne až 120. Podľa archívnych materiálov zabilo zemetrasenie v roku 856 asi 200 000 ľudí. Našťastie zemetrasenie nie vždy zasiahne husto obývané územie.

   Vzhľadom k možným následkom je tiež dôležité, kde sú najhustejšie obývané ľudské sídla a na akom podloží, zdôrazňuje profesor P. Moczo. Príkladom je najväčšie mesto sveta Mexico City. Z rozhodnutia jeho dobyvateľa Hernána Cortésa sa dnes rozrastá na vysušenom jazere a umelo navezenej zemine. Katastrofické následky sa prejavili pri zemetrasení 19. septembra 1985. Epicentrum zemetrasenia bolo na západnom pobreží Mexika, asi 380 km od hlavného mesta. Medzi pobrežím a hlavným mestom k žiadnym väčším škodám nedošlo, avšak v hlavnom meste v priebehu niekoľkých sekúnd zahynulo viac ako 9 500 ľudí, vyše 100 000 ich zostalo bez prístrešia a priame materiálne škody boli za viac ako 4 miliardy amerických dolárov. Profesor P. Moczo k tomu dodáva: „Vinníkom bola vzájomná rezonancia podložia a nevhodne konštruovaných budov. Ak by hlavné mesto Mexika nestálo na jazerných sedimentoch a navážkach, k takej tragédii by nedošlo.“

   Kuriózne na tom je, že priamo v srdci tohto najväčšieho mesta na svete, na námestí Zócalo, sa chystá ambiciózny projekt „zemodrapu“, teda veľkej podzemnej stavby v podobe dutej pyramídy (a tým aj prístupu svetla) do hĺbky tristo metrov, ktorá by mala mať až 65 poschodí. Ktovie ako si stavitelia poradia s hrozbou zemetrasení...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?