reklama

Gorila porodená Dzurindom

V týchto dňoch s prekvapením registrujem, že niektorí už zabúdajú prečo bol chameleónsky machiavalista (spomeňme si ako otočil v kauze Mečiar a jeho kriminálnych činov) Mikuláš Dzurinda s hanbou vyhnaný z našej politickej scény.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

To by hrozilo recidívou „dzurindovčiny“, ktorú aj tento skrachovaný politik naznačuje. Takže len pre istotu vyberám zo svojej najnovšej knihy „Rusko vs. Kočner: Dvojhra bez pravidiel“ ten Dzurindom stvorenú a aj dlho v utajení chránenú kauzu menom Gorila:

Obálka knihy Dvojhra bez pravidiel
Obálka knihy Dvojhra bez pravidiel (zdroj: G. Murín, I. Vadovič)

Dzurindovo rozparcelovanie Slovenska

Na svoje predvolebné sľuby, ako skoncuje s korupciou Mečiarovského typu, Dzurinda rýchlo zabudol. Nahradil ju vlastným (za asistencie jeho politického dvojčaťa Mikloša) rozpredávaním nášho národného majetku do rúk západných „investorov“, na čele s tými americkými. Veď ho z výpravcu na zabudnutej železničnej stanici pomohli urobiť premiérom!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale tandem Dzurinda – Mikloš prišiel na „geniálne“ zjednodušenie vlastnoručného rozkrádania nášho spoločného majetku. Tak sa zrodila Gorila. Ibaže, tej zavadzal vtedajší minister hospodárstva Rusko. „Haščáka za mnou doviedol Jirko Malchárek niekedy v marci 2005, keď som bol ministrom hospodárstva... Iba chceli vedieť, či som ochotný vôbec niečo urobiť. Mali predstavu o ovládnutí energetického priestoru, zaujímala ich privatizácia teplární a energetiky. Ja som to odmietol,“ rekapituluje pre médiá už bývalý minister hospodárstva. Keď vraj koncom jari 2005 ľudia z okolia Penty zistili, že cez neho neprerazia, padlo rozhodnutie, že sa ho treba zbaviť. „Ja som musel odísť, aby sa Malchárek mohol stať ministrom hospodárstva. Súvislosti mi začali dochádzať na jeseň 2005. Celé to kupovanie poslancov, de facto odkúpenie celého poslaneckého klubu ANO, sa odohralo v réžii Penty, Jirka Malchárka, Ruda Zajaca a Ľuba Lintnera. Tam niekde sa narodila kauza Gorila. Spolupáchateľmi boli, samozrejme, aj ostatní koaliční partneri, nemohli nevedieť, o čo Malchárkovi ide.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak Ruska jeho politickí partneri vyšupnú z postu ministra hospodárstva a na jeho miesto zasadne akýsi Malchárek. Pavol Rusko reagoval na nomináciu Jirka Malchárka na post ministra hospodárstva slovami, že to, čo sa doteraz udialo, „nebolo o morálke, etike a hodnotách, ale o kšefte, korýtkach a funkcii“. A, čuduj sa svete, mal pravdu!

Nad absurditou, že hospodárstvo bude riadiť automobilový pretekár sa zarazili v diplomatickej depeši aj americkí diplomati. Ale žiadne strachy, Malchárek bol predsa iba bezduchá figúrka – skutočným ministrom hospodárstva sa predsa stal Haščák! A takto rozdával Nevedkovi Malchárkovi rozumy:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Internetom sa tak začal masovo šíriť prepis dlhodobého odpočúvania schôdzok v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave.

Haščák s Malchárkom sa stretávali na poradách, ktorých tajný prepis má stovky strán typu:

„19.30 hod prichádza Jirko Malchárek (odomkne, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje

s neznámym o odvolaní 2 BNO ľudí a dosadení svojich ľudí.

19.47 hod. prichádza Jaroslav Haščák.

...

Malchárek sa pýta Haščáka, ako sa mu pozdáva nedávno zverejnené prepúšťanie na MH SR. Haščákovi sa to páči a nabáda , aby smerom na verejnosť komunikoval takéto veci. Haščák sa pýta Malchárka na Roba Beňa (Malchárkov hovorca). Malchárek sa sťažuje, že sa síce snaží, ale nie je schopný. Beňovi dáva za vinu aj negatívne články o ňom v SME (Monika Žemlová). Potrebujú asi niekoho iného. Rozprávajú celkovo o mediálnej komunikácii MH SR. Malchárek spomína rozhovory pre Hospodárske noviny, ktoré zorganizoval jeho brat.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začínajú prechádzať pripravenú agendu:

Slovenské elektrárne, a.s....

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s....

Rozvodné závody – Východoslovenská, Stredoslovenská a Západoslovenská energetika...

Transpetrol, a.s....

Fond národného majetku SR

... Haščák predstavil Malchárkovi novú koncepciu fungovania FNM SR. Pôvodne chceli odvolať prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskôr sa rozhodli, že ho len odstavia od rozhodovania. O všetkom v prezídiu FNM bude rozhodovať pätica, Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, hmotne ho zainteresúva člen výkonného výboru Jozef Jurica), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Világiho otroci, Végh a Duray, za SMK, Kojda, Plechlo). Uvedená pätica bude činnosť koordinovať s členmi výkonného výboru Annou Bubeníkovou (SDKÚ) – riaditeľkou sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM, Jozefom Juricom (pôvodne ANO) – riaditeľom sekcie prípravy a realizácie predajov FNM, Jánom Ďuranom (SDKÚ) – riaditeľom sekcie reštitúcií a bezodplatných prevodov FNM a štvrtým členom, ktorého namiesto Mariána Karkuša (ANO) nedávno dosadil Haščák, ale nepamätá si jeho meno (pravdepodobne Roman Guderna). Ad hoc, v závislosti od konkrétneho privatizačného prípadu, budú ešte priberať podpredsedu výkonného výboru Petra Huňora (SDKÚ) alebo dvoch členov výkonného výboru za KDH (Jozef Mihalik, Anton Brath) – tak aby mali potrebných 6 hlasov na prehlasovanie v 11 člennom výkonnom výbore FNM. Haščák má takýto systém fungovania dohodnutý už s financmajstrom SDKÚ Igorom Kucejom a s KDH. Ešte to musí schváliť Palacka (pokladník SDKÚ, pozn. aut.).

...

Pred dvomi týždňami sa Haščák stretol s Kojdom ohľadne Kojdových požiadaviek na Haščáka. Kojda priniesol zoznam návrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktoré by Kojda tuneloval Bratislavskú teplárenskú, a. s. – BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, a. s.) a požadoval od Haščáka ich schválenie.

 ...

Hlavným dôvodom odstavenia Kojdu je skutočnosť, že je nenažraný a má nereálne požiadavky. Haščákovi sa omnoho lepšie komunikuje s Igorom Grošaftom, ktorý má Kojdu na FNM neoficiálne nahradiť a ktorý akceptuje Haščákom stanovené provízie. Grošaft je nekonfliktný a dobre komunikuje s Annou Bubeníkovou z Výkonného výboru FNM. Aby Kojda nerobil problémy (privatizácie rozvodných podnikov atď.), bude mu musieť Haščák ešte niečo podhodiť: cca 5-7 mil. Sk, maximálne 15 mil. Sk. Nejaké 2 mil. Sk mu Haščák možno dá aj z provízie za poradcu pri privatizácii zvyšných balíkov akcií rozvodných závodov (pozri vyššie). Haščák úkoluje Malchárka, aby sa s Kojdom v pondelok stretol a pomohol tak veci. Malchárek má Kojdovi povedať, že Jozef Jurica je jeho človek (Malchárkov), že ho na FNM chce mať a nech ho Kojda akceptuje.“

Takto stihnú na jedno posedenie prebrať ešte aj privatizáciu Letiska M. R. Štefánika a železnice (pravdepodobne privatizácia ŽS Cargo Slovakia, a. s.).

 Je to šokujúce čítanie. Otázkou je, či aj pravdivé. Veď po búrlivých demonštráciách síce začalo vyšetrovanie, ale to trvá už roky bez zjavného výsledku. Bubeníková bola odvolaná z funkcie vo FNM a aj s Malchárkom sa utekali schovať do zahraničia. Rýchlo im ale otrnulo. Zato občania sa rozhodli vyhnať Dzurindu s Miklošom z politiky. To jediné je isté.

Ošetrovateľ Gorily – Dzurinda

Toto všetko by sa nemohlo stať, keby nad tým nedržal ruku sám premiér Dzurinda. A ako už skúsený intrigán bol schopný rozložiť dokonca aj Ruskovu stranu ANO a riskovať následnú parlamentnú krízu.

Týždenník Plus 7 dní nás môže previesť deň po dni celým týmto politickým zemetrasením:

16. august 2005 – Predseda KDH Pavol Hrušovský vyzval premiéra Mikuláša Dzurindu, aby podal prezidentovi návrh na odvolanie Pavla Ruska z funkcie ministra, kvôli nejasnostiam v súvislosti s kauzou zmenky. Hrušovský povedal: „Považujeme za neprijateľné, aby osoba s takto nezodpovedanými majetkovými a finančnými otázkami bola naďalej členom vlády SR. Znehodnotilo by to prácu celej vlády.“ K výzve sa pridal predseda SMK Béla Bugár. Rusko kontroval výčitkou, že KDH má informácie pochádzajúce len z novín: „Pokiaľ hovoríme o stanovisku KDH, tak to je také zvláštne, lebo vlastne som nič nevysvetľoval im, ani sa nestretli, ani sa neopýtali, prečítali si noviny, obvinili a vyriekli súd. Ak toto je cesta, tak prosím, ale dosť komplikovaná na spoluprácu.“ Zjavne si neuvedomil, že o to, čo on hovorí, už naozaj nikto nestojí.

22. august 2005 – Predsedníctvo ANO zobralo na vedomie vysvetlenie Pavla Ruska ohľadom jeho zmeniek, v plnej miere ho akceptovalo a vyhlásilo, že nevidí dôvod na jeho odchod z postu ministra hospodárstva. Proti takémuto uzneseniu hlasovali podpredsedovia Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek, ako aj Jozef Heriban. Ďalší podpredsedovia, Ľubo Roman a František Tóth, nehlasovali. Ľubomír Lintner: „Pre súčasnú situáciu, ako aj pre budúcnosť ANO, by bolo lepšie, ak by Pavol Rusko odstúpil z postu ministra hospodárstva.“

23. august 2005 – Osem členov poslaneckého klubu ANO (Stanislav Kropilák, Peter Biroš, Imrich Hamarčák, Rudolf Chmel, Jozef Heriban, Jozef Elsner, Jirko Malchárek, Ľubomír Lintner) a dvaja ministri ANO (František Tóth a Rudolf Zajac) spoločne vyhlásili, že „nejasné finančné operácie a kauzy Pavla Ruska sú nezlučiteľné s pôsobením vo verejnej funkcii a s predstavami, s ktorými aliancia vstupovala do politiky“. Vraj chcú mať rozhodujúce slovo pri novej nominácii ministra hospodárstva za ANO do vlády. Vyzvali okresné a krajské rady, aby sa situáciou zaoberali a aby sa uskutočnil mimoriadny kongres strany.

Ešte v ten deň na Koaličnej rade Dzurinda vyhlásil, že Pavol Rusko stratil dôveru všetkých troch koaličných partnerov, a vyzval ho, aby do nasledujúceho dňa odstúpil z funkcie, v opačnom prípade podá návrh na jeho odvolanie. Mikuláš Dzurinda: „My sme k takémuto záveru dospeli preto, lebo pán Rusko si požičal veľa peňazí, a nepožičal si od finančného ústavu, ale od súkromného podnikateľa, ktorý podnikal v rezorte, ktorého sa stal pán Rusko ministrom. Vyvolalo to v nás veľké pochybnosti o tom, že záujmy pána Ruska a štátu sa mohli dostať do vážnej kolízie.“

Predsedníctvo ANO, ktoré sa konalo ešte v noci po Koaličnej rade, opakovane vyjadrilo dôveru Pavlovi Ruskovi. Zároveň rozhodlo, že strana požiada premiéra Dzurindu o podanie návrhu na odvolanie ministrov, Františka Tótha a Rudolfa Zajaca, a vyslovilo nedôveru podpredsedom strany, Jirkovi Malchárkovi, Františkovi Tóthovi a Ľubomírovi Lintnerovi. Podpredseda ANO Jirko Malchárek vyhlásil, že je nutné zvolať mimoriadny kongres strany, ktorý by sa mal zaoberať výmenou predsedu strany. Obvinil Pavla Ruska z manipulačných praktík. Heriban oznámil svoje vystúpenie zo strany. Konali sa narýchlo zvolané krajské rady ANO. Všetky, s výnimkou prešovskej, vyjadrili podporu Pavlovi Ruskovi.

24. august 2005 – Keďže Pavol Rusko odmietol abdikovať, Mikuláš Dzurinda podal návrh prezidentovi na jeho odvolanie z funkcie. Prezident Ivan Gašparovič ešte v ten istý deň odvolal Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva a riadením ministerstva poveril ministra financií Ivana Mikloša.

26. august 2005 – Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek informovali Mikuláša Dzurindu o ochote skupiny poslancov ANO naďalej vládu podporovať.

27. august 2005 – Republiková rada ANO opakovane vyjadrila podporu Pavlovi Ruskovi a vyzvala podpredsedov, Ľubomíra Lintnera, Františka Tótha a Jirka Malchárka, aby sa vzdali všetkých svojich straníckych funkcií.

29. august 2005 – Skupina členov ANO okolo podpredsedov Ľubomíra Lintnera a Jirka Malchárka vytvorila v aliancii názorovú platformu pod názvom „Vráťme ANO jej členom a voličom“. Pavol Rusko podľa členov platformy prekročil hranicu určenú morálkou. Ľubomír Lintner: „Skôr či neskôr, bude musieť prijať osobnú zodpovednosť za svoje konanie, pretože riziko, ktoré ako osoba predstavuje pre slušnú politiku, pre členov a voličov ANO, je neakceptovateľné.“ Platforma vyslovila podporu vláde v súčasnom zložení. K väčšine členov poslaneckého klubu ANO sa pridali nezávislí poslanci, Anton Danko a Ján Drgonec, ktorí boli v minulosti členmi ANO.

1. september 2005 – Poslanecký klub ANO vyzval Pavla Ruska, aby opustil jeho rady, a zároveň mu vyslovil nedôveru. Poslanci klubu tiež vyjadrili podporu Jirkovi Malchárkovi, ako kandidátovi na post ministra hospodárstva. Okrem toho poslanci odsúhlasili členstvo Jána Drgonca a Antona Danka v klube ANO. Rokovania klubu sa nezúčastnili, Pavol Rusko, Beáta Brestenská, Eva Černá a Iveta Henzélyová.

Ešte v ten deň sa predsedovia strán SDKÚ, SMK a KDH dohodli na ukončení spolupráce s ANO vo vládnej koalícii a spolupráci s poslaneckou skupinou okolo Ľubomíra Lintnera na základe princípov, ktoré obsahovala pôvodná koaličná zmluva. Zároveň Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že nepodá návrh na odvolanie ministrov, Františka Tótha a Rudolfa Zajaca, ako ho o to požiadal Pavol Rusko. Paradoxne, tým vo vláde zostali dvaja ministri, ktorí stratili politické krytie vlastnej strany. Ale veď celá tá fraška bola plná paradoxov. Toto nebol jediný, ani posledný.

4. september 2005 – Republiková rada ANO rozhodla o zvolaní mimoriadneho kongresu ANO, ktorý mal vyriešiť krízovú situáciu v strane.

5. september – Nominant ANO na nového ministra hospodárstva Vladimír Menich odstúpil z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na základe ukončenia koaličnej spolupráce SDKÚ, KDH a SMK so stranou ANO.

11. september 2005 – Mimoriadny kongres ANO rozhodol o písomnom vypovedaní Koaličnej zmluvy s SDKÚ, SMK a KDH. Zároveň delegáti kongresu zmenili Stanovy a potom vylúčili zo strany piatich podpredsedov, Ľubomíra Lintnera, Jirka Malchárka, Františka Tótha, Ľuba Romana a Alexandra Kovala, a štyroch poslancov, Petra Biroša, Stanislava Kropiláka, Imricha Hamarčáka a Rudolfa Chmela, a dostali zákaz používať názov a značku ANO. Len Krajská rada ANO v Prešove nesúhlasila s postupom predsedu strany Pavla Ruska na Mimoriadnom kongrese ANO a odmietla odchod do opozície. Pamätníci si iste spomenú, že Rusko nenechal nič náhode a na príchod odídencov, na čele s Lintnerom, zorganizoval „uličku hanby“ z údajných rozhorčených členov strany. Médiá špekulovali, či nešlo len o podplatených štatistov.

12. september 2005 – Pavol Rusko spolu s Evou Černou, Ivetou Henzélyovou a Beátou Brestenskou vystúpili z poslaneckého klubu ANO a stiahli sa do opozície.

Ešte v ten deň predsedovia SDKÚ, SMK a KDH podpísali zmluvu o spolupráci s Ľubomírom Lintnerom, zastupujúcim časť bývalých poslancov ANO, ktorí sa postavili proti predsedovi Pavlovi Ruskovi. Zaviazali sa v nej spolupracovať na plnení vládneho programu na princípoch koaličnej dohody. Predsedovia SDKÚ, SMK a KDH predtým podpísali aj politickú deklaráciu o pokračujúcej spolupráci a napĺňaní vládneho programu. Premiér Mikuláš Dzurinda predložil prezidentovi republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh na vymenovanie Jirka Malchárka za ministra hospodárstva...

Trosky po kauze Zmenky

Z ANO odišli všetky výrazné politické osobnosti. Ostal len Rusko a poslankyne za ANO. Ťažko z toho robiť uzávery, ale rozhodne sa ženy ukázali v tomto prípade korektnejšie, než muži. V NR SR navyše nastala paradoxná situácia, pretože Lintner spolu s ďalšími poslancami vylúčenými z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, z klubu naopak vystúpili Pavol Rusko a jemu verné poslankyne.

Dzurindovi táto intriga vyšla, ale ešte nemal vyhrané. Po odchode Pavla Ruska so zvyšnými poslankyňami ANO do opozície, stratila koalícia väčšinu v parlamente a parlament sa dostal do vážnej krízy, pretože kvôli obštrukcii opozičných poslancov nebol schopný rokovať. Koalícii chýbali práve hlasy Pavla Ruska a jeho kolegýň.

Dramatické dni zmapovalo Plus 7 dní:

12. september 2005 – Národná rada mala začať rokovať po parlamentných prázdninách. Rokovanie však nezačalo, pretože sa prezentovalo iba 73 poslancov.

13. september 2005 – Parlament nezačal rokovať ani v tento deň. Predseda NR SR Pavol Hrušovský sa pokúsil situáciu riešiť zvolaním novej schôdze s jediným bodom programu. Za zosnulého poslanca SMK Zsolta Komlósyho mal nastúpiť jeho náhradník. Ani na tejto schôdzi sa však opozícia neprezentovala, čo sa stretlo s veľmi negatívnym ohlasom nielen u koalície, ale aj u nezávislých pozorovateľov.

Predseda NR SR Pavol Hrušovský vyzval listami predsedov opozičných strán na rokovania o možnostiach riešenia parlamentnej krízy.

SMK a KDH sa vyjadrili, že v prípade, ak parlament zostane naďalej zablokovaný, jediným riešením sú predčasné voľby.

Prezident Ivan Gašparovič podporil konanie predčasných volieb v záujme riešenia krízovej situácie v parlamente. Zároveň vyhlásil, že „vymenovanie nového ministra hospodárstva by v tejto situácii asi nesplnilo svoj účel“. To bola zlá správa pre Dzurindu, lebo nový minister mal hrať kľúčovú úlohu v pláne, ktorý neskôr dostal meno Gorila.

14. september 2005 – Parlament opäť nezačal rokovať. Pavol Hrušovský zvolal ďalšie rokovanie parlamentu na 20. septembra.

20. september 2005 – K prezentujúcim sa poslancom sa pridali Karol Džupa a Eduard Kolesár po tom, ako vystúpili z ĽS HZDS. Pozor, to bola jasná výpomoc Mečiara, ktorý v tejto šachovej partii obetoval dvoch pešiakov práve na záchranu Dzurindovej vlády! A to sa nerobí zadarmo, veď aj preto mal Mečiar za Dzurindu pozoruhodnú imunitu. Ale na začatie schôdze NR SR to aj tak nestačilo, chýbal jediný hlas. Ten mohol poskytnúť ďalší verný mečiarovec Gustáv Krajči, povedal však, že zlyhalo hlasovacie zariadenie.

21. september 2005 – Podarilo sa odblokovať NR SR. Pri úvodnom hlasovaní sa prezentovalo 77 poslancov. Na rokovaní 49. schôdze s jediným bodom „nastúpenie náhradníka za zosnulého poslanca Zsolta Komlósyho“ poslanecký sľub zložil náhradník Pál Keszegh. Oproti dňu predtým na hlasovaní pribudol Ivan Šimko (bývalý blízky spolupracovník Dzurindu) a zahlasovať sa podarilo aj Gustávovi Krajčimu. Vďaka tomu, že parlament umožnil zložiť sľub poslancovi Keszeghovi, v ďalšej schôdzi pokračovalo už 78 poslancov...

Podrobnosti nájdete aj v mojej knihe Gorily v podsvetí.

Obálka knihy
Obálka knihy (zdroj: G. Murín, M. Dimunová)

Za zásluhy vykopnutý vyššie

Tandem Dzurinda – Mikloš zmietli proti-gorilie demonštrácie. Hanebne sončila aj strana, ktorú Dzurinda spolu-založil a viedol. Tá gorilia hanba sa jednoducho ani na tak tolerantnom Slovensku nedala ustáť.

A čo urobili Dzurindovi americkí tútori? Škoda by predsa bolo jeho zručnosti v rozpredávaní národného majetku. Tak ho aj s Miklošom preposlali ako „experta“ na Ukrajinu. Tam je toho na rozkrádanie ešte habadej.

No a možno sa časom dozvieme aj o ukrajinskej Gorile...

Gustáv Murín

Gustáv Murín

Bloger 
  • Počet článkov:  328
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Vraciam sa na tento blog a verím, že tak opäť stretnem starých dobrých známych a aj nových čitateľov. Aj keď tento blog je všemožne aj nemožne filtrovaný, takže ho určite nenájdete vo Výbere :( Zoznam autorových rubrík:  KrimiMédiáCivilizáciaBratislavaDlhovekosťCestyRádioaktívni - doplňujúce textPolitikaJazykové hlavolamyRovnoprávnosťParadigmy zdraviaNezaradenéPartnerské vzťahy a rodinaKultúraČo sa deje

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu