reklama

SLOVO AKO POLITIKUM III.

Málo si v bežnej praxi uvedomujeme, ako sú národné jazyky zneužiteľné na politický boj. Tu sú príklady:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Obrana proti novodobej latinčine

 Jazyk sa teda môže dostať do centra politiky doslova ako predmet oslobodenia, alebo aj okupácie krajiny. Zvláštnou politickou kapitolou je potom „obrana“ jazyka proti nájazdom cudzích slov zvonku. To, že angličtina dnes preniká do celého sveta (tak ako v staroveku latinčina a v 19. storočí francúzština) musí byť jasné každému, kto si pustí rádio, zapne počítač alebo zablúdi na internet. Angličtina je celosvetovou konferenčnou rečou vedy, ale aj iných odvetví od priemyslu až po kultúru. Ako celosvetový komunikátor sa preto celkom spontánne objavuje aj na transparentoch ne-anglicky hovoriacich demonštrantov, ktorí si uvedomujú, že v globálnej spravodajskej televíznej sieti je anglický nápis jasnou správou pre miliardy ostatných ľudí. Ešte aj literárne konferencie strednej a východnej Európy sme za Slovenské PEN Centrum organizovali v tomto jazyku, keďže druhá alternatíva (ruština) sa momentálne nikomu nepozdávala. Angličtina je úradným jazykom pre odhadom 1,5 až 1,7 miliardy ľudí na celom svete v približne 60-tich štátoch vrátane Singapúru. V tomto mestskom štátiku je to vítaný integrátor spoločnej vlády Malajčanov, Číňanov, Indonézanov, Indov a ďalších juhovýchodoázijských spoluobčanov. Tí sa s angličtinou zžili tak, že sa navzájom dorozumievajú jej osobitým variantom „singličtinou“. Na denný kontakt s angličtinou však nemusíte žiť v exotických krajinách. Stačí ak sa zamestnáte v nadnárodnej firme a pokiaľ nie ste vrátnik, tak ňou budete hovoriť aj vy. Angličtina ako firemná reč je zavedená napríklad vo švédskom Ericssone a aj v automobilke KIA na Slovensku. O čosi podobné sa pokúšali s francúzštinou v PSA Citroën/Peugeot v trnavskej pobočke a napríklad aj nemecké firmy s nemčinou v Slovinsku. Omnoho úspešnejšie sa však presadzuje angličtina na univerzitnej pôde v samotnom Nemecku, ale aj inde (napríklad Libanon alebo predvojnový Irak).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Pozoruhodná je úloha angličtiny v zjednotení velenia v rámci NATO a pri mierových misiách. Dokonca sa vedome kodifikuje normalizovaná „armádna angličtina“ pre praktické potreby spoločných cvičení a misií NATO. Tu už totiž ide naozaj o život a nepresne odovzdaná, či zle porozumená správa alebo povel majú okamžité následky. Takže u profesionálnych vojakov rôznych národov je angličtina pracovný nástroj, ktorý sa učia aspoň s takým nasadením ako iné zásady vojenského remesla.

 Angličtina je tak úspešná, že dokonca marginalizuje jazyk pôvodných obyvateľov. Tak sa na Jamajke stala úradným jazykom a len s veľkou námahou sa v posledných rokoch zopár intelektuálov pokúša vrátiť domorodú reč patawa ako druhý oficiálny jazyk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Angličtina však dokáže dokonca infikovať iné jazyky a tak sa v nemčine objavujú anglické slová s nemeckou koncovkou, v japončine sú populárne anglické skratky (napr. ATM ako označenie bankomatu) a v ruštine sa objavujú anglické slová ako prirodzená súčasť ruských viet. Aj u nás sa objavujú anglicizmy šírené najmä v rámci nadnárodných firiem – v obchodnej sieti TESCO to sú napríklad „ľudské zdroje“ (ale o čo krajšie boli pôvodné „kádre“?) a v Slovak Telecom nemeckých vlastníkov mali dokonca istého pána Petényiho, ktorý zákazníkov písomne „billingoval“ (zodpovedá za účty z telefonických hovorov, teda „billing“?). Prienik anglickej gramatiky do bulharčiny je dokonca predmetom seriózneho lingvistického výskumu. Samozrejme, že tento jazykový atak vyvoláva alergické reakcie. Najmä vo Francúzsku, ktoré paradoxne angličtinu najviac ovplyvnilo po stáročia spoločného vývinu „frankizmami“ (napr. očividný „bon apetit“, „management“ a anglo-francúzska zloženina „discjockey“).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Od roku 1994 platí zákon francúzskeho ministra kultúry Jacquesa Toubona, ktorý zakazuje používať cudzie slová vo verejných oznámeniach a na verejných vystúpeniach na francúzskej pôde (výnimku majú ale exportované výrobky a s tým spojená propagácia). Zákon nemenuje konkrétnu hrozbu kontaminácie francúzštiny iným jazykom, ale tá dosť jasne vyplýva z posmešného výrazu „frangličtina“ („franglais“), na ktorý vehementne upozorňovala aj Francúzska akadémia. Strážcom tohto zákona je od roku 1996 mimovládna organizácia „Le droit de comprendre“ (Právo rozumieť), ktorá vykonáva kontrolnú činnosť s podporou ministerstva kultúry. A berú to vážne. Za prvé štyri roky platnosti zákona podali do 1 200 oznámení a dosiahli, že súdy odsúdili 15 podnikov na vysoké pokuty. Mimochodom „jazykových inšpektorov“ sa pokúšali zaviesť aj naši „ochrancovia jazyka“, ale výsledkom bol len výsmech. Veď do tejto funkcie menovali aj takého „odborníka“ akým bol vyslúžilý lekár-internista MUDr. Ján Šujak. Ale Francúzi „tú srandu“ dotiahli až do konca. Tak musel byť termín „computer“ nahradený termínom „ordinateur“, namiesto „fax“ je „télécopie“ a výrazy ako „airbag“, „e-mail“ a „popcorn“ sú na čiernej listine s desiatkami ďalších anglických slov. Napriek tomu sa však v oficiálnom slovníku Francúzskej akadémie vied objavilo 6 000 nových slov, ktoré majú korene v angličtine! Pritom francúzština odmieta aj „europeizmy“, kde došlo k viacnásobnému jazykovému kríženiu ako to v zdravej genetike jazyka má byť! Očistená francúzština je tiež viac izolovaná a stráca úlohu dostupného komunikátora, čo pochopí čoskoro každý cudzinec, keď sa bez znalosti tohto nepochybne krásneho jazyka prakticky nemá šancu dorozumieť s domácimi ani na elementárnych svetovo zavedených pojmoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Podobnou cestou sa pustili aj v Brazílii, Nórsku a Poľsku, kde v roku 1999 navrhli poslanci zákon na ochranu poľského jazyka. Podľa neho by sa do poľštiny mali prekladať aj cudzie vlastné mená. Veľké pobavenie verejnosti vyvolali praktické návrhy, podľa ktorých by sa z hot-dogov mali stať „gorace psy“, kozmetika Old Spice by sa prekladala ako „Stare korzenie“ a šminky Margaret Astor by sa premenili na „Malgorzata Astor“. Poľské pobavenie sme u nás, opäť vďaka „ochrancom jazyka“, dotiahli do dokonalej kocúrkovskej veselice (tentoraz s pomocou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie, oháňajúcej sa ešte zastaranými zákonmi 70/86 Zb.zák. a 271/91 Zb.zák., a Štátnej veterinárnej správy vyzbrojenej už novším zákonom 152/95 Zb.zák.). Obe inšpekcie sa v apríli (príhodný mesiac!) 1997 rozhodli zachrániť našu slovenčina na regáloch obchodov! Za tú našu slovenčinu teda bojovali na obaloch konzerv, práškových polievok, čokolád a iný požívatín. A čuduj sa svete, slovenčine celkom cudziu angličtinu elegantne obišli a vrhli sa na tú nešťastnú češtinu. A tak na českom výrobku anglickej licencie „Uncle Ben´s s houbami“ nevadil „Strýko Benjamín“, ale práve tie nešťastné české „houby“. Aj Coca-cola light a West-light ostali nedotknuté hoci našinec by mal asi mať väčšie problémy pochopiť výraz „light“, než možný český variant „lehká/lehké“. Keď som na tieto (mimochodom dodnes praktizované) paradoxy upozornil v článočku pre Literárny týždenník, zosypala sa na mňa zničujúca kanonáda odsudzujúcich až zúrivých replík. A kde je týmto pravoverným bojovníkom dnes koniec? Náhodného čitateľa naozaj môže akurát tak pobaviť ako sa pokúšajú z Vadkerti talkshow urobiť „Rozhovor s Andreou Vadkertiovou“, „Rozprávanie s pani Vadkertiovou“ alebo objavné „Pozhovára sa s vami Andrea Vadkertiová“, pričom si vôbec neuvedomujú, že zmienená relácia bola rovnako podenková ako ich búšenie do národne uvedomelej hrude.

 Obecne môžeme povedať, že verejnosť takéto snahy naozaj berie skôr ako vtip a v dennej praxi ich ignoruje. To sa týka aj dobre mienených i vyargumentovaných pokusov vrátane „Výzvy na ochranu národného jazyka“ u nás začiatkom roku 2006. Presvedčili sa o tom aj nemeckí zákonodarcovia, ktorí sa pokúsili len zjednodušiť príliš zložitú nemeckú gramatiku. Už prvé návrhy narazili na odpor až 90% čitateľov periodík, ktoré túto reformu jazyka zobrali vážne. V roku 1998 ju v referende odmietli obyvatelia Šlezvicka-Holštajnska. Napriek tomu a dokonca i napriek podaniam na Ústavný súd (a to tromi žiakmi v zastúpení ich rodičov, hoci žiaci obecne uprednostňujú zjednodušenia pravopisu!) bol nový pravopis zavedený a vďaka Spoločnému vyhláseniu nemecky hovoriacich krajín (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko) a krajín s nemeckou menšinou (Taliansko, Belgicko, Rumunsko a Maďarsko) sa táto od roku 1901 prvá reforma pravopisných pravidiel mala stať celosvetovo záväznou k 31. júlu 2005. Stala sa, ale neuspela – jazyku sa nedá rozkázať. Obdobné pokusy u nás (napríklad v 50. rokoch návrhy zbaviť sa ypsilonu) odborníci v podstate tiež schvaľovali, ale proti sa postavili práve učitelia, kultúrni pracovníci a aj politici. Tí poslední tým len dokázali, že jazyk je aj politikum.

(pokračovanie)

Gustáv Murín

Gustáv Murín

Bloger 
  • Počet článkov:  328
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Vraciam sa na tento blog a verím, že tak opäť stretnem starých dobrých známych a aj nových čitateľov. Aj keď tento blog je všemožne aj nemožne filtrovaný, takže ho určite nenájdete vo Výbere :( Zoznam autorových rubrík:  KrimiMédiáCivilizáciaBratislavaDlhovekosťCestyRádioaktívni - doplňujúce textPolitikaJazykové hlavolamyRovnoprávnosťParadigmy zdraviaNezaradenéPartnerské vzťahy a rodinaKultúraČo sa deje

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu