AKO SA MÁŠ

Autor: Gustáv Murín | 21.2.2020 o 9:34 | (upravené 21.2.2020 o 11:12) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  174x

 Ukážka prvej kapitoly retro-románu o dobe, keď zajtra malo byť už včera a Bratislava bola Hlavnou dedinou Slovenska.

UTOROK, 1.apríl. Jarmok zábavy:

Na malom historickom námestí prebieha niekoľko atrakcií súčasne.

Napríklad tu stojí za jarmočným pultíkom náš hrdina v bielom plášti. Pred stánkom sa zastavujú udivení chodci. Jediným vystaveným tovarom sú tri poháre s nápismi: sóda = 10 Kčs, kofola = 5 Kčs, víno = 50 hal.. Náhodný okoloidúci sa váhavo pristaví. Po chvíli sa rozhodne pre sódu, zaplatí a odpije z ponúknutého pohára. Obracia sa k ostatným s rozpačitým výrazom – „Je to sóda“...

   Na námestí prebieha niekoľko atrakcií súčasne. Otecka s malým synom zaujal ďalší stánok s veľkým nápisom „Obchod budúcnosti“. Je na ňom všetko haraburdie, čo dokázali organizátori pozbierať doma ako nepotrebné, ale zaujímavé. Sú tu porcelánové sošky, ktorým obvykle niečo odbité chýba, rôzne perá, ktorým došla náplň, stará tenisová raketa s prasknutým výpletom, ale aj háčkovaná dečka s gýčovitým výjavom. Dokonca aj takzvane úzkoprofilové chytáky, ako napríklad malé modely autíčok z kovu, volané „angličáky“, lebo sa dovážali z Anglicka. Tiež kus dávno nepoužívanej detskej autodráhy z umelohmotnými autíčkami, či dokonalý model vagónika zo stavebnice označovanej ako TT. Skrátka všetko v domácnostiach mladých organizátorov už nepotrebné, ale v spoločnosti trvalého nedostatku stále zaujímavé. Malý synček samozrejme neodolá a začína sa domáhať niečoho z vystavených „atrakcií“. Jeho otec sa s povzdychom obráti na mladého dobrovoľného predavača: „Koľko to stojí?“

   Dobrovoľník sa usmeje: „Nič. Sme obchod budúcnosti, tu všetko dostanete za púhe slovo ďakujem. Ako za komunizmu...“

   Muž prehliadne iróniu v tej odpovedi a skúsi to neisto znova: „Stačí slovo – ďakujem?“

   Dobrovoľník sa neprestáva usmievať: „Stačí, všetko je tu len za slovo – ďakujem. Len táto koruna stojí dve koruny...“

   Muž sa poďakuje a chlapec si odnáša momentálne vytúženú zbytočnosť. Potom niekto z recesie kúpi tú vystavenú korunu za dvojkorunu. No a v nestráženej chvíli niekto tú dvojkorunu ukradne. Komunizmus v praxi...

   Obyvatelia mesta sa pristavujú aj pri zvláštnej bielej postave neďaleko Rolandovej fontány. Je to jeden z účinkujúcich, ktorý akoby stuhol uprostred chôdze v okázalom geste a spoluúčinkujúci ho v okamihu celého obalili rolami toaletného papiera. Nehybnosť bielej postavy kontrastuje s ruchom pestrých happeningových akcií okolo. Po námestí chodia veľké ľudské bábky na chodúľoch, v jednom rohu vystupuje mím, v ďalšom stojí kôň s vozom. Zafačovaná postava je uprostred toho ruchu výrazne osamelá.

   Je teplo. Toaletný papier na čele živej figuríny vlhne potom. Postava však už nie je sama. Oproti nej stojí malá babka. Babka zdvihne ruku a začína odtŕhať papier na tvári živej figuríny. Odhalí sa oko, ktoré žmurkne.

    Babka: „Kto vám to urobil, mladý človek...“

 

(koniec ukážky z románu)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Orbánovi sa za 11 rokov podarilo rozložiť slobodu médií

Podľa IPI existuje v Maďarsku koordinovaný systém cenzúry.

Cynická obluda: Herákove projekty

Záchvat svedomia predstieral už pred dvoma týždňami, ale reálne chcel byť potichu poslancom do konca júna.


Už ste čítali?