Alergia – choroba tretieho tisícročia

Autor: Gustáv Murín | 27.3.2020 o 8:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  117x

Pod náporom pandémie koronavírusu akosi zabúdame aj na iné ohrozenia nášho zdravia. Nielen vírusové ochorenia na nás útočia každý rok na jar.

  Alergií je dnes vo vyspelých krajinách toľko, že nie je núdza aj o kuriózne prípady. Smutný je prípad akvaristu, ktorý sa od detstva venoval chovu rýb a nakoniec musel so svojou záľubou skončiť – stal sa totiž alergickým na akvarijnú vodu. Alergie už majú aj zvieratá a skutočne kurióznym je prípad závodného koňa, ktorý mal alergiu na ovos.

  Záplava nových alergií vyvolala zákonite aj snahu o vysvetlenie príčin. Jednou z nich je tzv. hygienická teória, ktorá tvrdí, že náš organizmus si v takmer sterilnom prostredí našich domácností a pracovísk odvykol aj na to najmenšie nebezpečie. Rozhodujúce sú vraj najmä prvé mesiace a roky, kedy je novorodenec  obklopený tak sterilným prostredím, že jeho imunitný systém nemá čas „natrénovať si“ záťaž bežného prostredia. S pozoruhodným, a stáročia praktikovaným, riešením prišli v Indii, kde sa milióny pútnikov vrhajú každoročne do rituálneho kúpeľa v posvätnej rieke Gange. Pritom v tej istej rieke plávajú zdochliny kráv, pochovávajú do nej mŕtvolky malých detí, ale aj malomocných a „svätých mužov“. Jej voda je tak prirodzenou zmeskou všemožných patogénov a na silný organizmus môže pôsobiť ako účinné očkovanie. Faktom ale je, že v Indii nie je o špinu núdza a takéto „očkovanie“ môže byť aj smrtonosné.

   V súvislosti s koronavírusom sa objavili na úrovni štátov, ak Veľká Británia alebo Švédsko, úvahy o tzv. kolektívnej imunite. Úzkostliví zástanci drastických obranných opatrení totiž s prirodzenou imunitou vôbec nepočítajú. Pritom, paradoxne, je známe napríklad aj u nás u pracovníkov pôšt. Najmä tí za priehradkami a tí, čo prichádzajú denne do kontakty s množstvom klientov, si časom vyvinú „pracovnú imunitu“. Čelia totiž toľkým atakom baktérií a vírusov, že ich organizmus je na obranu fakticky permanentne pripravený a vie sa s nimi efektívne vysporiadať. Ďalším dôkazom, ktorého som bol očitým svedkom, sú kmene nepálskych domorodcov, ktoré prežívajú už stáročia v oblasti Chitwan, čo je malarická oblasť. Je na juhu Nepálu a paradoxne bola dlho aj zárukou nezávislosti tohto štátika, pretože sa práve kvôli malárii stala pre nájazdníkov spoľahlivou bariérou. Ako to teda, že je pomerne husto osídlená? Je to práve tou vysmievanou kolektívnou imunitou, ktorú si príslušníci miestnych kmeňov adaptovali a prenášajú ju z pokolenia na pokolenie.

   V prípade alergií je však problematické, že sú v širokom spektre od bežných až po naozaj kuriózne – napríklad u niektorých žien na striebro, resp. na bižutériu, kde sa používajú zmesky kovov. Medzi najrozšírenejšie patria tzv. inhalačné alergény, najmä peľ stromov, tráv a burín. O tom, aby sme vedeli, čo nám počas peľovej sezóny hrozí, sa dozvedáme od Peľovej informačnej služby. Na Slovensku funguje od roku 1992 v Michalovciach, Zvolene, na Štrbskom Plese a v Bratislave. V Bratislave je garantom tejto služby Katedra botaniky Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením prof. RNDr. Karol Mičietu, CSc.. Hlavným koordinátorom slovenskej účasti na Európskej peľovej informačnej službe je doc. MUDr. Dušan Salát, CSc. z Kúpeľov Štrbské Pleso.

 

Rozhovor s  docentom MUDr. Petrom Pružincom, CSc., primárom Oddelenia imunológie a alergológie Fakultnej nemocnice v Bratislave

 

Topole sú nevinné

 

Každý už určite počul slovo alergia, ale nie každý vie, čo znamená…

Alergická reakcia nastane potom, čo sa náš imunitný systém, ľudovo povedané, zblázni – začne reagovať na to, čo nemá a navyše začne útočiť proti štruktúram vlastného tela. Výsledkom je, že pôvodne obranný systém sa obráti proti nám a niet ľudského orgánu, ktorý by nemohol byť takto postihnutý.

 

Na Slovensku údajne až 40% populácie trpí na niektorú z alergií, to je veľmi veľa...

Žiaľ, všetko naznačuje, že toto číslo bude ešte narastať. Prípady alergie sú pritom známe už z egyptskej ríše, kedy bola zaznamenaná smrť kráľa po uštipnutí včelou. Aj zo stredoveku poznáme prípad kardinála, ktorý bol alergický na ruže, a tak ho osobná stráž pred týmito kvetmi chránila. Až do začiatku minulého storočia to však boli len kuriozity a nepostihovali viac ako pol percenta populácie.

 

Čím sa to zmenilo?

Do nášho každodenného života vstúpila chémia a látky, ktoré ľudský organizmus dovtedy nepoznal. Dnes sú prakticky všetky bežne dostupné potraviny poznačené chémiou. Od obilia, samotného chleba, rôznej predúpravy mäsa a aj konzumácie mäsa zvierat, ktoré sú prikrmované umelo namiešanými látkami. Nielen jedlo, ale aj naše oblečenie je zmenené. Dnes obsahuje prímes umelých vlákien, ktoré tu predtým neboli. Tým to ale nekončí…

 

A čo domáce zvieratá ako mačky, či psy?

To je práve príklad, kedy nemôžeme generalizovať, ale ak sa alergia v konkrétnom prípade preukáže, mala by ísť mačka, či pes z domu. Podľa štúdie známeho anglického alergológa však viac ako 50% rodičov síce sľúbi odstrániť domáceho maznáčika, ale nedokážu to urobiť.

 

Ľahšie je to asi s umelo vysadenými stromami. Poznal som prípad, kedy ktosi polial kyselinou topoľ pred domom, kde býval, práve z obavy pred alergiou.

Peľ je najväčším alergénom, ale práve topole sú na tom väčšinou nevinne. Majú smolu, že biela vata z nich padá súbežne s vypeľovaním tráv. A na rozdiel od peľu tráv, to masívne biele „sneženie“ z topoľov je každému na očiach.

 

Čo všetko ešte môže spôsobiť alergickú reakciu?

Málokto vie, hoci postihnutých nie je zopár, že alergia môže vzniknúť aj na víno! Ide buď priamo o niektorú prírodnú zložku vína, alebo konzervačné a iné prímesy. Alergia však môže byť aj na whisky, či koňak. Iným príkladom je alergia na arašidy. Americké letecké spoločnosti ich prestali podávať po tom, čo došlo k niekoľkým úmrtiam pasažierov priamo za letu. Príčinou bol malý balíček lúpaných orieškov...

 

   Toto opatrenie amerických leteckých spoločností môžem potvrdiť. Chutné arašidy nahradili nechutným „praclíkmi“, ktoré sú tak tvrdé, že sú prakticky nejedlé. Po niekoľkých letoch s takto nízkonákladovou „diétou“ amerických aeroliniek, stal som sa na ich praclíky alergickým :)

Gustáv Murín

Článok vychádza z pôvodného materiálu pre reláciu Laboratórium.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Orbánovi sa za 11 rokov podarilo rozložiť slobodu médií

Podľa IPI existuje v Maďarsku koordinovaný systém cenzúry.

Cynická obluda: Herákove projekty

Záchvat svedomia predstieral už pred dvoma týždňami, ale reálne chcel byť potichu poslancom do konca júna.


Už ste čítali?