Slovák, ktorému upreli Nobelovu cenu

Autor: Gustáv Murín | 17.5.2020 o 21:44 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  380x

Svetovo známy absolvent Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1959 – 1965), prof. MUDr. Mikuláš Popovič, PhD., jeden z troch spoluobjaviteľov vírusu pri ochorení AIDS (HIV – HTLV-3).

   Od roku 1980 pracoval vo výskumnom tíme dr. Roberta Galla v laboratóriách Národného onkologického inštitútu v Bethesde, USA. Prvé vzorky od pacientov postihnutých AIDS dostal v máji roku 1982 práve dr. M. Popovič (boli to vzorky z Parížskeho ústavu od toho istého francúzskeho pacienta). V januári roku 1983 prof. Luc Montagnier v Pasteurovom ústave v Paríži izoloval z uzlín pacienta s AIDS vírus pod názvom LAV (Lymphadenopathy Associated Virus), ktorý označil za možného pôvodcu ochorenia. Tím dr. Galla (USA) oznámil objav vírusu 23. 4. 1984. Vznikli spory o prvenstvo objavu, do ktorých zasiahli najmä všadeprítomné masmédiá a boj o peniaze a svetskú slávu. The Office of Research Integration (ORI) začal vyšetrovanie. V rámci neho vypočuli aj Dr. Popoviča.

 

Obetovaný

   Doktor Popovič si vypýtal nahrávku tohto pohovoru pred vedeckou etickou komisiou, pretože sa obával, že jeho nie práve dokonalá angličtina by mohla viesť k nedorozumeniam. Popovič a jeho žena Marta si dobre pamätajú každý najmenší detail toho dňa. Balík priniesol posol popoludní 19. 3. 1991. Popovič si prezrel balík a zistil, že namiesto jednej pásky, v ňom boli pásky tri. Vložil teda prvú pásku do prehrávača a zistil, že namiesto pásky s jeho rozhovorom, mu náhodne poslali nahrávku toho, čo bolo povedané o ňom po tom, ako odišiel z miestnosti.

   Tón tejto debaty „o ňom, bez neho“ sa veľmi líšil od pôvodného rozhovoru. Bolo jasné, že sa ocitol na muške vedeckých vyšetrovateľov a že hľadajú zámienku na nemilosrdný rozsudok. Nakoniec všetko skončilo na malichernom sčítaní formálnych chýb pri príprave rozhodujúceho rukopisu, v ktorom bol Popovičov objav opísaný pre prestížny časopis Science.

   Porovnania výsledného textu a laboratórnych protokolov ukázali drobné nezrovnalosti, ktoré virológ Wisconsiskej univerzity a nositeľ Nobelovej ceny Howard Temin označil ako:

 „Bola to jazda cez červené svetlo počas cesty na pohotovosť do nemocnice.“

   Skrátka, oprávnené presvedčenie, že prevratný objav týkajúci sa zdravia desať tisícov ľudí ohrozených infekciou HIV, treba zverejniť čím skôr, viedlo k drobným formálnym chybám pri príprave rozhodujúcej vedeckej správy.

   Pod touto zámienkou sa perspektívny nositeľ Nobelovej ceny stal pre americké Ústavy národného zdravia nežiaducim. Perspektívna kariéra sa skončila. Pre vedeckého emigranta sa krajina mnohých šancí, stala krajinou mnohých neprekonateľných prekážok.

   John Dingell, reprezentujúci v americkom Kongrese Demokratickú stranu za štát Michigan, však nebol spokojný s takýmito závermi a spustil vlastné vyšetrovanie. Na jeho popud viacero vysokých vedeckých funkcionárov nahliadlo opäť do spisov. Dokonca riaditeľka Národných ústavov zdravia sa vyslovila za rehabilitáciu Popoviča. Reportér Chicago Tribune, John Crewdson, sa takisto pustil po stope. Všetko márne. Raz verejne poznačený vedec už nenašiel šancu na očistenie. A súdy sa ťahajú roky tak v Amerike, ako to už poznáme aj u nás.    Howard Streicher, dlhodobý Popovičov kolega sa k tomu vyjadril: „Je tu človek, ktorý unikol z totalitného systému len pre to, čo sa mu stalo.“ Gallo nazval obvinenia proti Popovičovi ako absurdné, ale ani na to nebol braný ohľad.

 

Čo bolo ďalej

   Mikuláš Popovič bol už samotným vyšetrovaním, ktoré sa tiahlo mesiace, a odstavilo ho od milovanej práce, natoľko diskreditovaný, že sa už do Gallovho laboratória vrátiť nemohol.  Luc Montagnier získal v roku 2008 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu za objavy v oblasti virológie. Ani obetovanie Popoviča Američanom nepomohlo.

   Popovič nemal šancu získať grant na svoj výskum, ani miesto na pôvodnom pracovisku. Na čas mu pomohlo, že sa v rokoch 1989-1990 stal profesorom a vedúcim Oddelenia virológie a imunológie vo Výskumnom ústave primátov, Štátnej univerzity v Novom Mexiku (USA). Ale aj tam musel skončiť a ujala sa ho Centrum Nádorovej biológie a Mikrobiológie Karolinska Institute v Stockholme vo Švédsku, kde pôsobil v rokoch 1993-1996 pôsobil ako hosťujúci vedecký pracovník. V roku 1993 bol očistený od všetkých obvinení výrokom Kontrolnej komisie: „Zistili sme, že O.R.I. jednoducho nedokázal dokázať prevahou dôkazov, že Dr. Popovič je vinný z vedeckého pochybenia.“ Stratenú pozíciu v Bethesde, ako centru amerického zdravotníckeho výskumu, mu však už nevrátilo.

   Ako sa však píše na oficiálnej web-stránke Univerzity Komenského v roku 2019: „Môžeme byť hrdí na nášho vedca svetového mena prof. Mikuláša (Mika) Popoviča, ktorý v rokoch 1981-1990 patril medzi 100 najcitovanejších vedeckých autorov sveta v oblasti teoretickej medicíny. V roku 1993 patril medzi 20 špičkových vedcov, ktorí publikovali svoje práce v časopise Cell, Nature, Science. V roku 1996 začal pracovať ako profesor a vedúci Laboratória vírusovej patogenézy, Inštitútu humánnej virológie, University Maryland, v Baltimore, Maryland (USA), kde pracuje dodnes.“

 

Údajné Popovičove hriechy

   V dobe vrcholiacej umelo nafúknutej aféry som bol v korešpondenčnom kontakte a Dr. Popovičom. Preto tu môžem predložiť aj tri výtky, ktoré Mikulášovi Popovičovi vytkla komisia ORI.

    Prvá: Ide tu o tabuľku na druhej strane jeho vedeckej práce v Science, ktorý opisuje, ako dobre osem separovaných bunkových línií reagovalo na snahu infikovať ich vzorkami „pooled“ vírusu. V tabuľke je uvedených 80 záznamov. V jednom stĺpci tabuľky Popovič uvádza percento buniek v každej bunkovej línii, ktorá bola pozitívne testovaná pre HIV po šiestich dňoch. V  jednom z týchto záznamov v danom stĺpci Popovič uvádza, že 10 percent z buniek v línii H35 bolo pozitívne pre HIV. Ale keď si ORI prezeral Popovičov laboratórno-technický zápisník tak zistilo, že pre spomínaný záznam tam bolo dole napísané „veľmi málo“.

    Popovič mal teda, súdiac podľa OSI, zmeniť „veľmi málo“ na „10 percent“. Popovič povedal, že to bolo vlastne to isté. OSI tvrdil, že nebolo.

    Druhá: V tej istej tabuľke a v ďalšej, Popovič pri ôsmich príležitostiach, použil iniciálky „ND“. Popis tabuľky hovorí, že ND znamená „nedokončené“ („not done“). Ale OSI, kontrolujúc originálny vedecký záznam, zistil, že experimenty týkajúce sa danej otázky boli dokončené.

    Popovič odpovedal, že on nepísal popisku tabuľky a že ND pre neho znamená „nedeterminovateľné“ („not determinable“). Ďalej povedal, že vykonal daný experiment, ale počet skutočne infikovaných buniek bol tak malý alebo tak ťažko presne čitateľný, že tušil, že by to mohlo záznam skutočného počtu zviesť na nesprávnu cestu. ORI neprijalo jeho vysvetlenie.

    Tretia: V štvrtom odseku jeho práce, v oblasti opisu experimentálnych metód, je fráza „koncentrované kvapaliny sa prvýkrát ukázali obsahom čiastočky asociovanej RT (reverznou transkriptázou)“. Toto tvrdenie je nie pravdivé. Testy opisujú, že neboli. Akokoľvek Popovič hovorí – a ORI súhlasí – že on to nenapísal, že daný odstavec bol chybne neadekvátne uvedený v texte, buď niektorými ďalšími spolupracovníkmi z laboratória, alebo editorom žurnálu Science. Hovorí, že on nerobil konečnú úpravu práce, pretože jeho angličtina je jednoducho dosť slabá. ORI povedal, že na tom nezáleží. On bol hlavným autorom práce a preto on zodpovedá za jeho obsah.

    ORI neprijalo naliehavosť témy a vyhlásila, že presná vedecká forma sa musí dodržiavať aj keď ide o ľudské životy. Vyšetrovatelia OSI pri tom žonglovali so slovami, kým fakty Popovičovej práce poprieť nemohli.

   V roku 1993 bol očistený od všetkých obvinení výrokom Kontrolnej komisie: „Zistili sme, že O.R.I. jednoducho nedokázal dokázať prevahou dôkazov, že Dr. Popovič je vinný z vedeckého pochybenia.“ Stratenú pozíciu v Bethesde, ako centru amerického zdravotníckeho výskumu, mu však už nevrátilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?