Nevládni hýbu svetom

Autor: Gustáv Murín | 13.11.2020 o 11:32 | (upravené 13.11.2020 o 11:42) Karma článku: 1,16 | Prečítané:  115x

V každodennej záplave správ si to ťažko môžeme všimnúť. Ale ak sa začítate do životopisov výrazných osobností športu, či umenia, ale aj spoločenského života; zistíte, že na vrchol výkonov sa došplhali ako potenciálni mrzáci.

Rekordéri napriek osudu

   Najlepšie to zdokumentujeme na špičkových športovcoch. Napríklad Lionel Messi – bol od narodenia fakticky odpísaný. Jeden z najlepších futbalistov sveta mal od mala problémy s rastovým hormónom. Keby niekto z FC Barcelona neriskoval tým, že rozhodol, aby klub investoval do Messiho náročnej liečby, nikdy by sa z mládežníckeho klubu v ďalekej Argentíne ďalej nedostal.

   Mimochodom, jeho krajan, revolucionár Che Guevara, trpel od detstva na astmu. Jeho rodina považovala za zázrak, že sa vôbec dožil mladosti. A aj pre túto záťaž sa rozhodol študovať medicínu. Ale namiesto toho, aby sedel v bezpečí svojej ordinácie, a chodil sa liečiť k moru, nasledoval Fidela Castra do hôr Sierry Maestra, kde pre astmatikov naozaj nie je to najlepšie prostredie. A keď kubánska revolúcia zvíťazila, nevydržal dlho v kancelárii guvernéra národnej banky, ale šiel do Angoly „vyvážať revolúciu“ a nakoniec skončil v divokých horách Bolívie. Aj tie by prešiel napriek ťažkej chorobe, keby ho nedostihli vládne vojská.

   Astmu v detstve diagnostikovali aj jednému z najšpičkovejších horolezcov, Anatolijovi Bukrejevovi. Astmatik za normálnych okolností ledva vyjde po schodoch jedno poschodie. Bukrejev vyšiel opakovane na najvyššiu horu sveta Mt. Everest bez kyslíka! V búrke tam zachránil troch amatérskych lezcov, ktorým ten kyslík doniesol. Dohromady zdolal štrnásť krát vrcholy deviatich osemtisícoviek. A keby ho deň po Štedrom dni v roku 1997 nezmietla na výstupe Annapurnou lavína, dosiahol by toho s ťažkým zdravotným postihnutím ešte viac, než jeho zdraví kolegovia.

   Tenista André Agassi mal od mala problémy s chrbticou. Jednostranné zaťaženie pri tomto športe jeho zdravotný stav ešte zhoršovalo. Vo svojom životopise opisuje, ako sa len horko-ťažko dokázal ráno zdvihnúť a ísť na zápas, o ktorom vedel, že jeho stav zhorší až na krajnú medzu. Spávať mohol len na holej zemi. A predsa to nevzdal a vrcholné výkony podával aj vo veku, kedy už omnoho zdravší kolegovia končia s profesionálnou kariérou.

   Brazílsko-francúzsky krasokorčuliar Florent Amodio začal s tým športom v štyroch rokoch, ale už v dvanástich (teda ešte ďaleko od svetových výsledkov) mu diagnostikovali Osgood-Schlatterovu chorobu prejavujúcu sa degeneráciou chrupavky holennej kosti. Sprievodným javom sú bolesti pod kolenom a opuch. Jeden a pol roka vôbec netrénoval, ale vrátil sa do vrcholového športu a v osemnástich rokoch po prvý krát zahviezdil na svetovej scéne. Popri zástupoch zdravých – neuveriteľné, ale pravdivé...

 

Príklady u nás

   Vodný slalomár Alexander Slafkovský sa narodil s vážnym defektom oboch členkov. Za normálnych okolností by nemal ani len chodiť. Ale jeho otec, ako pediater, veril v nápravu. Tá prišla až po piatich operáciách, každodenných bolestivých cvičeniach, nosení špeciálnych ortopedických topánok. Celé týždne mal obe nohy v sadre. Dodnes jeden členok poriadne nevystrie a topánky kupuje po dva páry, pretože má jednu nohu o dve čísla väčšiu, než tú druhú. A predsa sa vo vodnom športe dostal medzi svetové špičky, v roku 2018 sa stal víťazom Svetového pohára a s dvomi kolegami z reprezentácie, Beňušom a Martikánom, získali ôsmy titul majstrov sveta za sebou. Sám hovorí, že má od detstva práve pre to nekonečné trápenie väčšiu schopnosť znášať bolesť a únavu.

   Dominika Cibulková bola medzi tenistkami pri svojich 160 centimetroch výšky fakticky trpaslíkom. S touto postavou pre tenis jasný outsider. Ale svojou vytrvalosťou a húževnatosťou to dotiahla až do finále Australian Open. A niekoľko turnajov aj vyhrala.

 

Slávni outsideri

   Herec Sylvester Stallone kvôli komplikáciám pri jeho pôrode utrpel ochrnutie časti tváre. Hovoril preto ťažko zrozumiteľne a ostatné deti sa mu smiali. Zrejme aj kvôli tomu bol typickým „enfant terrible“, ktorý rodičom aj okoliu robil len problémy. Aby sa zbavili jeho nezvládnuteľnej povahy, poslali ho na univerzitu vo Švajčiarsku. A tento jasný outsider sa po návrate do USA rozhodol pre herectvo?! Producenti boli z jeho výslovnosti zúfalí. A predsa sa presadil! Rovnaké problémy s katastrofálnou výslovnosťou a zaťatou mlčanlivosťou po otcovi mal aj Stalloneho kolega Gérard Depardier.

   Madonne v útlom veku zomrela mama, vo veľkej rodine sa stala rebelkou a perspektíva jej budúcnosti bola mizivá. Z ničoho sa stala najúspešnejšou speváčkou všetkých čias.

   Džingischán bol sirota, vyvraždili mu celú rodinu a vo vtedajšej mongolskej spoločnosti nomádov mohol, bez podpory vlastného klanu, byť rád, že vôbec prežil. A predsa dobyl takmer celý vtedajší sveta a vybudoval ohromujúcu ríšu. Bol prvým globalizátorom.

   Cézar trpel záchvatmi epilepsie a predsa ovládol Rím a s ním aj celý civilizovaný svet. Tej istej chorobe pripisovali zjavenia aj apoštola Pavla. Podobne aj u proroka Mohameda. Medzi takto postihnutých vraj patril aj Napoleon – fakt je, že pri Waterloo pre bolesti žalúdka chýbal na bojisku v rozhodujúcich chvíľach.

   A čo náš generál Štefánik s jeho permanentnými zdravotnými problémami?

   Všetkých týchto outsiderov spája jedna pozoruhodná sila – vôľa. Niečo, čo našťastie, nevieme bližšie definovať a teda ani ovládnuť. Niektorí ju majú a prekonajú tak až neuveriteľné prekážky, kým tých na prvý pohľad šťastnejších ani vopred vydláždená cesta nedovedie ďalej. Aj vďaka tomu je tento svet šancou pre každého – len treba chcieť a vytrvať...

 

Gustáv Murín

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Slovenka č. 20/2020.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?