Tak napríklad štúdia z roku 2012 publikovaná v American Journal of Sports Medicine mapovala obľúbené masové maratóny v rokoch 2000 až 2009 v Spojených štátoch a zistili, že počas nich a do 24 hodín po dokončení maratónu zomrelo 28 ľudí. Doslova smiešne nízky údaj na približne 473-tisíc ľudí, ktorí sa týchto masových podujatí zúčastnili. Smiešny nie preto, že by tých ľudí nebolo škoda, ale preto, že v tej istej dobe z polmilióna nebežiacich umrelo viac obyvateľov a to táto štúdia vôbec neporovnávala.
Hodnotnejšie je však poznanie, že medzi najčastejšie zdravotné problémy amatérskych maratóncov patria zranenia kolien, zápal Achillovej šľachy či bolesti holennej kosti. A podľa štúdie výskumníkov Nemocnice Williama Beaumonta v americkom Michigane 40 percent bežcov po maratóne trpí akútnym poškodením obličiek. To kvôli nesprávnemu pitnému režimu.
Ale medzi kuriozity naozaj môžeme zaradiť „výskum“, podľa ktorého na následky masových maratónov zomiera v priamej súvislosti viac tých, čo nebežia?! Z celkových 12-tisíc infarktov pacientov rozdelených približne na polovice podľa pohlaví a s priemerným vekom 76 rokov sa 1 145 z nich udialo počas maratónskych behov v ich okolí (portál Quartz): „V porovnaní s ľuďmi, ktorí dostávali lekársku pomoc v iných časoch alebo vo väčších vzdialenostiach od konania maratónov, mali pacienti ovplyvnení maratónmi o 13,3 percenta vyššiu pravdepodobnosť úmrtia v nasledujúcom mesiaci od infarktu. V prepočte na jedny preteky tak ide o štyri úmrtia navyše. Horšie výsledky však nie sú pravdepodobne spôsobené horšou kvalitou starostlivosti, ktorú pacienti dostali, ani kvôli už existujúcim podmienkam. Výsledky štúdie naznačujú vyššiu úmrtnosť kvôli dlhšej jazde v sanitke.“
To je úžasné „poznanie“, ktoré sa dá aplikovať na prvomájové sprievody, vinobrania, ľudové veselice, demonštrácie, karnevalovú sprievody, čo len chcete. Načo je teda dobrá takáto „štúdia“? Asi na vyplnenie rubrík mapujúcich kuriozity vedy...
